Pred takmer 30 rokmi sedel bývalý štátny tajomník pre vojnu John Profumo vedľa kráľovnej na večeri v hoteli Claridge‘s pri príležitosti 70. narodenín barónky Thatcherovej. Túto epizódu opísal denník Financial Times v nekrológu ako „takmer tolstojovský príbeh pýchy, trestu a vykúpenia“.
Jeho prítomnosť na večeri zavŕšila desaťročia trvajúcu rehabilitáciu prostredníctvom jeho charitatívnej činnosti – diskrétnej práce, ktorá nasledovala po jeho rezignácii v roku 1963 po tom, čo klamal o škandalóznej afére.
Profumov nekrológ som vyhľadal po comebackovom turné bývalej britskej premiérky Liz Trussovej, ktorá propagovala svoju knihu Desať rokov na záchranu Západu. Chcel som si pripomenúť, že niektorí ľudia potichu odčinia svoje chyby. Keď som čítal o večeri v Claridge‘s, bolo ľahké predstaviť si, ako Trussová odstrčí Profuma nabok, aby panovníčke strčila do rúk svoju knihu a urobila si s ňou selfie.
Na rozdiel od Trussovej Profumo nevydával knihu ani sa tlačil do éteru, ale pokojne využil svoje skúsenosti a kontakty v prospech Toynbee Hall, charitatívnej organizácie v londýnskom East Ende.
Trussovej posledné aktivity len upevnili moje obavy, že sa nachádzame v dobe drzosti, keď po neúspechu nenasleduje pokorné priznanie alebo analýza ako cesta k zlepšeniu, ale niečo, čo treba s nepriestrelným sebavedomím odtlačiť z cesty.
