Mapa: Ako bude vyzerať doprava na Slovensku, keď sa dostavajú všetky diaľnice?
Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií zverejnil Analytický model dopravnej prognózy (AMDY).
Ten má za cieľ odpovedať na otázku, čo sa stane s dopravou v roku 2050, ak by bola diaľničná sieť na Slovensku do roku 2030 úplne dobudovaná, „za predpokladu, že sa naplnia očakávané demografické a ekonomické trendy“.
Model vznikal od roku 2020 v spolupráci s Inštitútom dopravnej politiky a dosahuje presnosť 80 až 93 percent. Pre konzistentnosť scenára sa všade ráta s plným profilom so štyrmi pruhmi.
Simulácia dopravy je podľa autorov navrhnutá tak, aby zachytávala primárne dopravu medzi okresmi, krajmi či zahraničím, teda nemá slúžiť na modelovanie lokálnej dopravy v rámci okresov či medzi menšími obcami.
Viac áut, menej dopravy
Analýza zahŕňa viacero dôležitých pohľadov na dáta, napríklad z demografického hľadiska.
Autori uvádzajú, že do roku 2050 sa očakáva pokles osobnej dopravy na Slovensku o šesť percent na cestách a 13 percent na železniciach práve v dôsledku demografickej krízy na Slovensku. Nemá sa však týkať satelitných regiónov okolo Bratislavy či severu Slovenska, v regiónoch ako Orava, Tatry či Šariš.
Pokles súvisí najmä so starnutím populácie, ktoré má spôsobiť pokles počtu obyvateľov o približne štyri percentá, a zároveň sa zvýši podiel ľudí v dôchodkovom veku, ktorí cestujú menej.
Počet áut na 1 000 obyvateľov má na Slovensku do roku 2050 síce stúpnuť o niečo viac než tretinu (36 percent), vyššie spomínaný trend poklesu dopravy to však nedokáže zvrátiť.
Zaujímavý pohľad ponúka predpoklad, že do roku 2050 klesne počet ekonomicky aktívnych ľudí s autom o približne tri percentá, avšak počet ekonomicky neaktívnych ľudí s autom sa zvýši o takmer 74 percent.
Dopravné presuny
Neopomenuteľnou veličinou ostáva nákladná doprava. Prognóza na rok 2050 predpokladá nárast intenzít dopravy na cestách o 74 percent a na železniciach o 45 percent oproti roku 2023.
„Rast nákladnej dopravy je založený na elasticite dopytu podľa predpokladaného rastu HDP Slovenska podľa dát Európskej komisie a na historickom vývoji nákladnej dopravy podľa Ročeniek dopravy, pôšt a telekomunikácií,“ uvádza sa v analýze.
Útvar hodnoty za peniaze v tejto súvislosti upozornil napríklad na dokončenie R1 v smere Nitra – Bratislava. „Presunula by sa sem časť dopravy z D1 Trnava – Bratislava, kde by následne došlo k poklesu intenzít. Takéto presuny majú význam aj z pohľadu hodnotenia projektov, keďže zmena intenzít v jednom koridore sa môže premietnuť do rozdielnych prínosov na paralelných trasách,“ uvádza na sociálnej sieti.
Analýza však nezostane len v čisto teoretickej rovine. Výstupy modelu budú môcť byť podľa Útvaru hodnoty za peniaze použité ako podklady na hodnotenia investičných projektov a štúdie uskutočniteľnosti, ako aj ako pomocný nástroj na vypracovanie harmonogramu a prioritizáciu investícií v doprave.