Strana katalánskych socialistov (PSC) sa stala víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v španielskom autonómnom spoločenstve Katalánsko.
Podľa exit pollu verejnoprávnej televízie RTVE získala v 135-člennom parlamente 27,1 percenta hlasov a 37 - 40 kresiel, čo je viac ako vo voľbách v roku 2021, keď mala 33 mandátov, informuje TASR na základe správ agentúry Reuters a denníka El País.
Na druhom mieste podľa exit pollu skončila separatistická strana Spoločne za Katalánsko (Junts) s 22 percentami a 33 - 36 mandátmi. Jej lídrom je bývalý katalánsky premiér Carlos Puigdemont, ktorý od neúspešného referenda o nezávislosti z októbra 2017 žije v exile. V Španielsku mu v súčasnosti hrozí zatknutie.
Tretie miesto patrí ďalšej separatistickej strane Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorá získala 17 percent hlasov a 24 - 27 kresiel, čo je menej ako v roku 2021, keď ich mala 33.
Na štvrtom mieste skončí buď Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) španielskeho premiéra Pedra Sáncheza s deviatimi až 12 mandátmi, alebo krajne pravicová strana Vox s 10 - 11 mandátmi.
Do katalánskeho parlamentu sa ešte dostali zástupcovia Ľudovej strany (PP), volebnej aliancie Comuns-Sumar, Kandidátky ľudovej jednoty (CUP) a krajne pravicovej separatistickej strany Aliança Catalana.
Katalánski socialisti sú ďaleko od hranice 68 kresiel, ktorá by im zaručovala samostatné vládnutie, čo znamená, že na zostavenie vlády budú potrebovať koaličných partnerov.
Volebné miestnosti boli otvorené od 9.00 do 20.00 h nášho času. V Katalánsku je 5,7 milióna oprávnených voličov a ďalších takmer 300-tisíc osôb je registrovaných na hlasovanie v zahraničí. Hlasy bolo možné odovzdať aj prostredníctvom pošty.
Volebná účasť dosiahla o 18.00 h 45,8 percenta, podobne ako v roku 2021.
V Katalánsku sú už viac než desať rokov pri moci politické strany, ktoré podporujú nezávislosť tohto regiónu. Strana Junts však v októbri 2022 z vlády pre nezhody odišla a pri moci zostala ERC s podporou menších koaličných partnerov.
Členom ERC je aj súčasný katalánsky premiér Pere Aragonés. Ten v marci vyhlásil predčasné voľby po tom, ako jeho menšinová vláda neschválila rozpočet tohto regiónu.
Katalánska vláda zorganizovala referendum o odtrhnutí sa od Španielska už 1. októbra 2017, no bez súhlasu vlády v Madride. Španielsky ústavný súd následne vyhlásil referendum za nezákonné. Niektorí predstavitelia katalánskej vlády boli zatknutí, ďalším, vrátane Puigdemonta, sa podarilo ujsť do zahraničia.
Sánchez prisľúbil katalánskym politikom ústupky za podporu, ktorú mu v novembri minulého roka pri hlasovaní o dôvere v parlamente poskytli dve katalánske separatistické strany.
Jednou z požiadaviek boli amnestie pre katalánskych separatistov stíhaných a súdených za neúspešný pokus o vyhlásenie nezávislosti z roku 2017.
Dolná komora španielskeho parlamentu tento návrh schválila v marci tohto roka, ešte však čaká na odobrenie hornou komorou (Senátom). V krajine z dôvodu amnestií vypukli protesty.
