Litovský prezident Gitanas Nauséda obhájil v dnešnom druhom kole prezidentskej voľby svoj mandát a zaistil si druhé päťročné funkčné obdobie. Litovská premiérka Ingrida Šimonytéová, ktorá s ním postúpila do rozhodujúceho kola hlasovania, už uznala svoju porážku.
Informovala o tom verejnoprávna stanica LRT, podľa ktorej má Nauséda po sčítaní všetkých volebných miestností cez 74 percent hlasov, Šimonytéová viac ako 23 percent.
"Chcela by som zablahoželať zvolenému prezidentovi Litvy," uviedla v podvečer šéfka litovskej vlády v čase, keď ešte neboli sčítané všetky hlasy, ale výsledok už bol podľa nej jasný. Nauséda podľa agentúry Reuters povedal, že bude pokračovať v práci na obranných schopnostiach krajiny. "Litovská nezávislosť a sloboda je ako krehká nádoba, ktorú musíme opatrovať a chrániť ju pred prasknutím," dodal.
Nauséda bol favoritom volieb, v prvom kole dostal 44 percent hlasov, Šimonytéovej svoj hlas dalo vtedy necelých 20 percent voličov.
Obaja politici sa stretli v druhom kole prezidentskej voľby už pred piatimi rokmi. Vtedy bývalý bankár Nauséda porazil liberálno-konzervatívnu političku so ziskom takmer dvoch tretín hlasov, získal necelých 66 percent hlasov. Podľa údajov ústrednej volebnej komisie sa dnešného druhého kola hlasovania zúčastnilo 49,61 percenta oprávnených voličov. Pred piatimi rokmi bola volebná účasť v druhom kole 53,43, podotkla LRT.
Prezidentské voľby sa konali v čase, keď pokračuje ruská agresia proti Ukrajine. Pobaltská krajina, kde žije 2,8 milióna obyvateľov, a ktorá je členom Európskej únie aj NATO, je od začiatku vojny v roku 2022 pevným spojencom Kyjeva. Rovnako ako ostatné štáty v Pobaltí sa obáva, že by mohla byť ďalším cieľom Moskvy, podotkla agentúra Reuters.
Obaja prezidentskí kandidáti sa zhodujú na potrebe navyšovať výdavky na obranu aspoň na tri percentá HDP, pričom tento rok krajina plánuje investovať do obrany 2,75 percenta. V litovskom zriadení prezident podľa agentúry AFP zodpovedá za obrannú a zahraničnú politiku. Aj v týchto oblastiach ale musí spolupracovať s vládou a parlamentom.
Volební súperi sa však sporili v iných otázkach vrátane postoja k sexuálnym menšinám. Šesťdesiatročný prezident sa profiluje ako zástanca tradičného sociálneho štátu. Štyridsaťdeväťročná Šimonytéová je síce konzervatívna vo fiškálnej politike, v oblasti ľudských práv však zastáva skôr liberálne postoje. V predvolebnej kampani tvrdila, že by si v litovskej spoločnosti priala viac tolerancie.
