Maldivy v sobotu požiadali medzinárodné spoločenstvo o finančnú pomoc na boj so stúpajúcou hladinou morí. Tamojšia vláda upozornila, že toto nízko položené súostrovie Indického oceánu je vylúčené z najštedrejších podporných opatrení, informovala agentúra AFP.
"Maldivy sú zodpovedné len za 0,003 percenta celosvetových emisií, ale sú jednou z prvých krajín, ktoré znášajú existenčné dôsledky klimatickej krízy," napísal prezident Mohamed Muizzu v britskom denníku Guardian. Dodal, že bohatšie štáty majú morálnu zodpovednosť voči komunitám, ako je tá jeho.
Muizzuov článok bol zverejnený krátko pred konferenciou malých ostrovných rozvojových štátov (SIDS), ktorá sa koná raz za desaťročie – mnohé z nich sú známe ako luxusné turistické destinácie, ale ohrozuje ich stúpajúca hladina mora. Maldivy budú konferencii, ktorá sa začína v pondelok na Antigue a Barbude, spolupredsedať.
Muizzu objasnil, že vďaka prosperujúcemu turistickému odvetviu sú Maldivy zaradené medzi rozvíjajúce sa ekonomiky, a preto sú vylúčené z výhodnejšieho financovania vyčleneného pre krajiny s najnižším príjmom.
Informoval, že jeho krajina potrebuje asi 500 miliónov dolárov na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Tvrdí, že ekonomika súostrovia závislá na cestovnom ruchu nie je schopná získať takúto sumu vlastnými silami.
Prvý samit SIDS sa konal v roku 1994 - päť rokov po tom, čo vtedajší maldivský prezident Maumoon Abdul Gayoom varoval, že jeho atolu pozostávajúcemu z 1192 malých koralových ostrovčekov hrozí zánik, ak hladina mora stúpne o meter.
Gayoom úspešne inicioval rekultiváciu pôdy na vybudovanie umelého ostrova vo výške dva metre nad morom a dvojnásobnej veľkosti v porovnaní s hlavným ostrovom Malé.
Muizzu, ktorý bol za prezidenta zvolený vlani v septembri, predstavil plány na výstavbu väčšieho umelo vytvoreného ostrova Ras Malé, na ktorom má byť 30-tisíc bytov.
AFP podotkla, že Muizzu je vnímaný ako pročínsky politik. Podľa vládnych predstaviteľov sa očakáva, že veľkú časť stavebných prác na novom ostrove vykonajú čínske firmy.
