Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bude podľa zdrojov stanice Al-Džazíra v reakcii na dnešný rozsudok Medzinárodného súdneho dvora ohľadom Pásma Gazy rokovať s kľúčovými ministrami, okrem iného členom vojnového kabinetu Bennym Gancom, šéfom diplomacie Jisraelom Kacom a právnym poradcom vlády.
Nemenované zdroje stanice však uvádzajú, že Izrael na rozhodnutie ICJ "nebude reagovať ani politicky, ani vojensky". Súd v Haagu nariadil Izraelu zastaviť vojenskú ofenzívu v meste Rafáh, zabezpečiť neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a umožniť do Pásma Gazy vstúpiť a pracovať vyšetrovacím tímom, ktoré by z poverenia orgánov OSN zbierali možné dôkazy ohľadom údajného páchania genocídy na Palestínčanoch, z ktorého Izrael viní Juhoafrickú republiku.
Líder izraelskej opozície Jair Lapid rozsudok ICJ označil za "morálne zlyhanie a katastrofu", keď panel sudcov nariadil iba zastaviť izraelskú ofenzívu, a nie prepustenie izraelských rukojemníkov držaných islamistickým hnutím Hamas a neuznal izraelské právo na sebaobranu. "Na svete nie je krajina, ktorá by na takýto útok nereagovala silou," uviedol Lapid s odvolaním sa na teroristické útoky Hamasu z vlaňajšieho októbra.
Kritizoval však tiež Netanjahuovu vládu ako neprofesionálnu, keď nedokázala zabrániť vývoju, v ktorom je Izrael terčom širokej medzinárodnej kritiky, hoci mu prvý úder zasadil vlani v októbri Hamas.
Prvým členom izraelského kabinetu, ktorý na rozsudok ICJ reagoval, bol príslušník krajne pravicového krídla vlády a minister financií Becalel Smotrič, podľa ktorého Izrael s rozsudkom nebude súhlasiť.
"Budeme naďalej bojovať za seba aj za celý slobodný svet. História bude súdiť tých, ktorí dnes stoja po boku nacistov Hamasu a Islamského štátu, "cituje Al-Džazíra ministra, ktorý je vo vzťahu k palestínskym otázkam známy svojimi extrémnymi vyhláseniami.
Dnešný rozsudok ICJ je ďalším prejavom tlaku, ktorému Izrael na medzinárodnej scéne čelí. V pondelok hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu, iného súdneho telesa rovnako so sídlom v Haagu, požiadal o vydanie zatykača na predstaviteľov izraelskej vlády, vrátane Netanjahua, aj vodcu Hamasu kvôli údajným vojnovým zločinom spáchaným v Pásme Gazy a Izraela.
V stredu zase tri európske krajiny - Nórsko, Španielsko a Írsko - oznámili, že od 28. mája budú uznávať palestínsku štátnosť. Nórsky minister zahraničia neskôr v rozhovore s izraelskou tlačou povedal, že rozhodnutie je čiastočne aj odpoveďou na politiku Netanjahuovej vlády ohľadom vojny v Pásme Gazy aj riešenie dlhoročného sporu s Palestínčanmi - Zatiaľ čo väčšina medzinárodného spoločenstva sa stavia za vznik samostatnej Palestíny po boku samostatného Izraela, súčasná Netanjahova vláda sa k tomu stavia odmietavo.
