V čom spočívala vaša štvrtá expedícia?
Postavili sme úplne nový čln z jedného kusa kmeňa, ktorý bol ešte vernejšou replikou originálneho nálezu z doby neolitu (mladšia kamenná doba, praveké obdobie zhruba 8000 až 4000 rokov pred n. l., pozn. red.). Tento čln je o dva metre dlhší ako člny z predchádzajúcich expedícií a má väčšiu nákladnú kapacitu. Na mori sme tiež zistili, že má skvelú stabilitu a že je oveľa rýchlejší ako predchádzajúce člny, čo je veľmi dôležité, pretože v neolite potrebovali v rámci šírenia poľnohospodárstva do Európy prepravovať aj domáce zvieratá. A čím rýchlejšie plavidlo plávalo, tým väčšia bola šanca, že zvieratá cestu prežijú.
Ako rýchlo teda táto loď pláva?
Dosiahli sme rýchlosť 6 km/h, keď sme veslovali, a keď sme použili plachtu, tak 8 km/h, ale vietor musel fúkať správne. Predtým sme mali rýchlosť 3 až 4 km/h.
To mi pripadá veľmi pomalé, to je rýchlosť chôdze človeka.
To je pravda, ale na porovnanie: napríklad dračie lode, čo sú lode, ktoré jazdia pretekársky s dvadsiatimi veslármi kratšie trasy, niekoľko stoviek metrov, idú rýchlosťou 13 až 14 km/h. A my sme išli tiež s dvadsiatimi veslármi plus kormidelník, ale veľmi dlhé trasy. Počas expedície sme robili rôzne merania a dokázali sme, že v týchto prírodných podmienkach sú rozhodujúcimi faktormi vietor a vlny, nie morské prúdy, ako si to archeológovia dovtedy väčšinou mysleli. Navyše sme išli inou trasou, v inej časti roka ako pri predchádzajúcich expedíciách, aby sme postupne otestovali všetko, čo je potrebné.
Aká dlhá bola táto expedícia?
Presne mesiac, ale samotná plavba trvala 17 dní. Plávali sme od tureckého pobrežia z ostrova Samos na grécku pevninu. Celý ten čas sme boli na mori, 17 úsekov medzi ostrovmi, a k tomu šesť dní na ostrovoch, kde sme čakali na lepšie počasie a kde si mohla posádka oddýchnuť. Takže sme napríklad na jednom ostrove boli jeden deň, na ďalšom napríklad dva dni, na ďalšom zase dva dni. Spravili sme 500 kilometrov za 100 hodín. Priemerná rýchlosť celej expedície bola teda okolo 5 km/h.
