Zmena vzorca na určovanie mesačnej minimálnej mzdy z 57 percent na 60 percent priemernej mesačnej mzdy bude mať vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur. Vysoko prekročí štandardy krajín Európskej únie a opäť zníži už aj tak nízku konkurencieschopnosť Slovenska.
Návrh zákona obsahuje aj časti, ktoré sú nad rámec smernice EÚ. Uviedla to v stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) k návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorou sa v pondelok mala zaoberať tripartita.
Cez príplatky bude podľa asociácie zmenou minimálnej mzdy zasiahnutá väčšina podnikateľského sektora, napr. doprava, stavebníctvo alebo zdravotníctvo. Vláda odmieta zmierniť nárast nákladov a neponúka žiadne kompenzačné opatrenia, ako napr. v Českej republike, kde zrušili stupne náročnosti práce.
APZD podčiarkla, že návrh zákona je politickým rozhodnutím, s formálne dodržaným sociálnym dialógom so zamestnávateľmi a ako súčasť politickej kampane. Nad rámec smernice EÚ je podľa asociácie aj návrh opätovného zavedenia reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS).
Ide o automatickú extenziu zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli súčasťou rokovaní, nepodpísali a ani nemusia mať o jej existencii žiadnu vedomosť. Na modelových príkladoch je vidno, že stačí, aby KZVS pokrývajúca menej ako 10 percent trhu sa stala záväznou pre zvyšných 90 percent, čo nemožno nazývať reprezentatívnosťou.
Asociácia poznamenala, že česká vláda pristúpila k zrušeniu stupňov zaručenej mzdy (na Slovensku stupne náročnosti práce) pre súkromný sektor. Česko na rozdiel od Slovenska má napojené príplatky na priemernú mzdu až na jeden, a to príplatok za prácu v sťaženom prostredí napojený na minimálnu mzdu.
Z návrhu novely zákona, o ktorom v pondelok rokovala Hospodárska a sociálna rada vyplýva, že výška minimálnej mzdy vzrastie z 57 percent na 60 percent priemernej mesačnej mzdy. Táto zmena nadobudne účinnosť od začiatku budúceho roka, pričom bude platiť pre stanovenie minimálnej mzdy na rok 2026.
