Zamestnávateľské zväzy s novelou zákona o minimálnej mzde na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) nesúhlasili, odborári ju podporili s pripomienkami. Uviedol to po rokovaní tripartity minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
"Podľa očakávania zástupcovia odborov schválili a odsúhlasili tento zákon, ale s pripomienkami. Zamestnávatelia nevyslovili súhlas s navrhovaným zákonom. Dohodli sme sa, že vzhľadom na proces nebude tento zákon môcť byť predložený na júnovú parlamentnú schôdzu, pretože sa nestíha jeho predloženie na stredajšie rokovanie vlády, keďže ešte len zajtra k nemu zasadá Legislatívna rada vlády. Je potrebné zapracovať do uvedeného zákona pripomienky," priblížil minister práce.
Očakáva sa podľa neho, že zákon o minimálnej mzde sa bude prerokúvať až na septembrovej schôdzi a následne na októbrovej schôdzi Národnej rady. "V balíku zákonov máme totiž aj transpozičné veci, ktoré sa musia prijať do konca roka, respektíve do novembra. Chcem povedať, že ministerstvo práce trvá na pôvodnom znení zákona o minimálnej mzde, ako sme o ňom rokovali s Konfederáciou odborových zväzov, tak sme pripravení rokovať aj so zástupcami zamestnávateľov," zdôraznil Tomáš.
Doplnil, že súčasťou zmien v zákone o minimálnej mzde je aj posilnenie kolektívneho vyjednávania tak, aby kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa boli pokrytí všetci zamestnanci v danom sektore, pokiaľ sa reprezentatívni zástupcovia odborov a zamestnávateľov na takejto kolektívnej zmluve dohodnú.
"Pokiaľ bude zákon schválený (parlamentom) do konca tohto roka, tak podľa nových pravidiel sa bude postupovať v budúcom roku a nová minimálna mzda vygenerovaná novým automatom by mala platiť od 1. januára 2026," pripomenul Tomáš.
Konfederácioa odborových zväzov podľa svojej prezidentky Moniky Uhlerovej podporuje novelu zákona na stanovenie minimálnej mzdy. "Zároveň sme radi, že v novele zostáva zachovaná možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy. Tá je prednostnou, na tom trvala aj samotná Európska komisia a sociálni partneri na európskej úrovni," povedala Uhlerová.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku je nastavenie určovania minimálnej mzdy nevhodné, a to vzhľadom na konkurencieschopnosť Slovenska. "Všetko musí vychádzať z výkonu slovenskej ekonomiky, ktorý je v rámci EÚ druhý najhorší. Po nás je už len Bulharsko," poznamenal Machunka.
"Nepodporili sme návrh na rast minimálnej mzdy tak, ako bol predložený vládou, pretože sa obávame, že najmä v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch budú mať zamestnávatelia problém dodržať navrhované (mzdové) nárasty. Komunikovali sme aj to, že by bolo dobré zamyslieť sa nad výškou daňovo-odvodového zaťaženia minimálnej mzdy. Medzi rokmi 2016 a 2024 narástlo toto zaťaženie aj minimálnej mzdy z 29 percent na 37,5 percenta," dodal Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
