Viem, viem, znie to ako z motivačnej príručky: buďte pozitívni; dobrá nálada sa dá naučiť; aj vy môžete byť šťastní, stačí len dodržiavať nasledovné...
Nuž, podobné rady nečakajte. Alebo minimálne nie bez širších súvislostí. Napriek tomu sa pokúsime dopátrať ak nie priamo k receptu na šťastie, tak minimálne k ingredienciám, z ktorých si ho pri troche šťastia (áno, je to paradox) môžete minimálne skúsiť „upiecť“.
Na úvod si spoločne položme otázku: Čo si myslíte, žijeme spokojnejší život ako naši predkovia či prapredkovia? Nuž, exaktne nám to, pochopiteľne, už žiadny výskum nezodpovie, ale napríklad ekonómovia si to rozhodne nemyslia.
„Áno, objektívne sme si polepšili, ale mozgové,centrum potešenia‘ sa nám neaktivizuje, pretože rast životnej úrovne sa týka všetkých. Ekonómovia to označujú ako Easterlinov paradox: životná úroveň rastie, ale spokojnosť nie. Tá totiž rastie len vtedy, ak si polepšujeme nie absolútne, ale relatívne, teda napríklad vtedy, keď si kúpime Mercedes, kým sused má Škodu,“ objasnil pre HN magazín úspešný český popularizátor ekonómie Lukáš Kovanda.
Samozrejme, poučenie z Easterlinovho paradoxu nespočíva v tom, že to kľúčové pre náš pocit je vždy iba jediné – byť krok pred ostatnými: či už v otázke majetku alebo spoločenskej prestíže. To by totiž znamenalo, že šťastný život rovná sa čo najčastejšie aktivizovanie mozgového centra potešenia. A bez ohľadu na to, že to nepôsobí ako cieľ dostatočne hodný človeka, nie je to v skutočnosti ani možné. Ba dokonca je takáto predstava o šťastí nebezpečná.
„Ľudia si šťastie často zamieňajú za extatickú radosť, prekvapivé potešenie, ktoré vie byť iba krátkodobé, a teda neudržateľné,“ povedal v rozhovore pre HN magazín psychoterapeut Roland Cagáň.
„Mozog ho nevie dlhodobo cítiť, ibaže by sme zvyšovali dávky podnetov, a to sa dá prirovnať k závislosti od tvrdých drog. Rovnako po takomto ‘šťastí‘ prichádzajú aj hormonálne vybalansovania v podobe opačných pocitov, ako je šťastie – teda abstinenčných príznakov. Dlhodobé šťastie je skôr o spokojnosti a pokoji. Šťastie nemôže byť cieľ, je to sprievodný pocit.“
Fínsko je siedmy rok po sebe najšťastnejšou krajinou na svete, Slovensko si pohoršilo
Kým sa pustíme do skúmania jednotlivostí, skúsme si ešte stručne naznačiť rozdiel medzi šťastím a spokojnosťou. Ako píše pre portál iDNES.cz psychológ Jan Urban, „spokojnými sa cítime, keď sú naše potreby a túžby aspoň dočasne naplnené. Keď sa nám podarí dosiahnuť väčšinu vecí, ktoré na uspokojenie svojich potrieb či túžob potrebujeme“.
Ako ďalej pokračuje, rozlíšenie medzi rôznymi potrebami a túžbami, o ktorých uspokojenie sa usilujeme, nespočíva len v tom, či sú materiálne alebo nehmotné. Ale predovšetkým v tom, že naše potreby, na rozdiel od našich túžob, sú zo značnej časti „objektívne“. A to tak na biologickej, ako i sociálnej úrovni. Okrem základnej potreby prežiť zahŕňajú aj to, že sa chc...
