Obviňovanie Číny z nadmernej kapacity zo strany USA a Európy sú prejavom "protekcionizmu v obchode". Uviedlo to vo štvrtok čínske ministerstvo obchodu, podľa ktorého snahy obmedziť vývoz tzv. nových energetických produktov z druhej najväčšej svetovej ekonomiky maria globálne snahy o boj proti klimatickej zmene, píše Reuters.
Rastúce znepokojenie nad nadmernou čínskou priemyselnou kapacitou, ktorá zaplavuje Európsku úniu a USA lacnými výrobkami, otvára nový front v obchodnej vojne Západu s Pekingom. Tá sa začala v roku 2018 po zavedení ciel v USA na čínsky dovoz.
"Krajina nemôže byť označená za krajinu s nadbytočnou kapacitou len preto, že má väčšiu kapacitu, ako potrebuje," uviedol hovorca ministerstva obchodu Che Ja-tung.
"Výroba a spotreba sú globálne a ponuka a dopyt sa musia prispôsobiť a upravovať z hľadiska globálnej perspektívy," vyhlásil.
V utorok oznámila americká administratíva zvýšenie ciel na dovoz z Číny v hodnote 18 miliárd dolárov, vrátane štvornásobného zvýšenia ciel na tzv. nové energetické vozidlá z Číny.
"Dopyt po nových energetických produktoch sa bude v rámci tejto globálnej ekologickej transformácie naďalej zvyšovať," povedal hovorca ministerstvo obchodu, pričom prirovnal dominanciu Číny v ekologických technológiách k dominancii dvojice západných výrobcov lietadiel Boeing a Airbus na globálnom trhu leteckej dopravy. Uviedol tiež, že globálny predaj NEV sa musí zvýšiť, ak má medzinárodné spoločenstvo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030.
"Dotknuté krajiny sa obávajú o svoju konkurencieschopnosť a podiel na trhu," dodal s tým, že nadmerná kapacita nie je produkt, ale prejav úzkosti.
