Znie to ako pradávna história. Už preto, že prvé tabuľky požiarnej bezpečnosti a horľavosti materiálov vo vnútri interiéru automobilov dával americký Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) dohromady pred 53 rokmi. Udávali, ako rýchlo – respektíve ako pomaly – majú vankúše sedadiel, čalúnenie predného panelu, lakťové opierky, pásy, opierky hlavy, závesy a tienidlá horieť, aby boli považované za bezpečné.
Cieľom bolo znížiť závažnosť a početnosť popálenín pri požiaroch vozidiel predĺžením doby evakuácie cestujúcich. Americké automobilky úlohu splnili výborne. Pretože si začali pomáhať masívnou aplikáciou látok, nazývaných predovšetkým chemické spomaľovače horenia, píše iDNES.cz. Čo sú zač?
Pokiaľ sa sústredíte čisto len na požiarnu ochranu, sú chemické spomaľovače horenia úplne skvelá vec. Z nejakého materiálu, ktorý je prirodzene veľmi horľavý a v spaľujúcom žiare vzplanie v okamihu, totiž urobí materiál horľavý o dosť menej. Taký, čo naplno zahorí až po celých minútach. Tie desiatky sekúnd rozdielu majú vo výsledku cenu zachránených ľudských životov.
Predstavte si hypotetickú situáciu, pri ktorej vás z pokojného odpočinku zobudia plamene šľahajúce povedzme zo skratovanej vyhrievacej dečky alebo zabudnutej zapnutej žehličky. V bežnej domácnosti je to poukážka na istú katastrofu, pretože sme dočista zavalení horľavými vecami.
Tkanina závesov na oknách, huňaté koberce, mäkké čalúnenie gauča, penové vankúše, deky a obliečky, drevený nábytok. To všetko je extrémne náchylné na horenie. Plamene medzitým nezastaviteľne preskakujú, až nakoniec dokonale spália všetko okolo. Dym, plamene, chaos. Šanca na prežitie je teda minimálna.
