Zelené témy mali v Európe pred pár rokmi zelenú. Stopka im však na istý čas zasvietila, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Namiesto ekologickej transformácie, ktorá by znamenala prechod od fosílnych palív k alternatívnym formám energie, sa témou stala energetická bezpečnosť.
Moskovská spoločnosť Gazprom pred vojnou dodávala do EÚ približne 35 percent zo spotreby plynu, to je však už minulosťou. A viacerí slovenskí politici si neodpustili reči o tom, ako bez ruského plynu zamrzneme.
Hoci dodávky od moskovského exportéra klesajú, Armageddon sa dosiaľ nekonal. Vďačíme za to aj nórskemu energetickému gigantovi Equinor, ktorý Gazpromu uchmatol pozíciu najväčšieho dodávateľa plynu pre Európu. Nórske dodávky momentálne predstavujú 30 percent spotreby plynu Európskej únie.
VIDEO: Extrémna práca. Prečo zamestnanci na ropných plošinách zarábajú toľko peňazí:
Môže to znieť cynicky – a niektorí to cynizmom naozaj nazývajú –, no Equinor následkom vojny na Ukrajine profituje. Situácia pôsobí ešte pikantnejšie vo svetle faktu, že Nóri sa radi chvália ekologickým prístupom. Denník The Financial Times naznačuje, že ide o pokrytectvo a pripomína, že Nórsko je najväčším producentom ropy v severnej Európe, za čo vďačí najmä hlbokomorskej ťažbe a vrtom v Arktíde.
Ako je vôbec možné, že najväčší severoeurópsky producent je zároveň jednou z najekologickejších krajín? Jednoducho, väčšina nórskej ropy je totiž určená na export, zatiaľ čo vláda štedro dotuje alternatívne formy dopravy, ktoré nepotrebujú fosílne palivá. „Príjmy firiem a vlády z predaja ropy a plynu zohrali kľúčovú úlohu pri vytváraní modernej nórskej spoločnosti,“ uvádza platforma Norwegian Petroleum.
Okrem ropy sa severský štát pýši aj vysokou produkciou zemného plynu. Tá síce pokrýva len približne tri percentá celosvetového dopytu, no ako exportér je Nórsko globálnym hráčom, keďže vyšší vývoz vykazuje len Katar a Rusko. Odhaduje sa, že nórsky export v uplynulých rokoch pokrýval 20 až 25 percent s...
