Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje myšlienku znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska. Povedal to počas utorkovej návštevy Štokholmu, informuje agentúra DPA.
Švédsko obnovilo brannú povinnosť ešte v roku 2017. Na výcvik sú však po vyplnení dotazníka pozvaní len niektorí muži a ženy v odvodovom veku. Vybraná skupina potom dostane ponuky na zamestnanie v armáde.
Scholza sa novinári pýtali, či by podobný krok v Nemecku mohol pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v tamojších ozbrojených silách.
"V konečnom dôsledku ide o to, ako presvedčiť dostatočný počet mužov a žien, aby pracovali v nemeckej armáde (Bundeswehri)," reagoval spolkový kancelár.
Nemecko malo čiastočnú formu odvodu zavedenú až do roku 2011. To by však podľa Scholza v súčasnosti už nefungovalo. "Vojakov bolo vtedy oveľa viac, kasární bolo oveľa viac, bolo vtedy treba vybudovať oveľa viac infraštruktúry. Nič z toho dnes nie je potrebné a ani to nie je plán, ktorý by niekto išiel realizovať," poznamenal.
Počet vojakov v Bundeswehri sa má do roku 2031 zvýšiť zo súčasných 182-tisíc na 203-tisíc. Podľa DPA nemecký minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti zvažuje rôzne možnosti.
"Návrhy sa objavujú neustále, ale vôbec sa nedajú porovnať s tým, čo sme v Nemecku mali. Čakáme, kým nevznikne vyvážená koncepcia," dodal Scholz.
Opoziční kresťanskí demokrati, ktorí boli pri moci v čase zrušenia brannej povinnosti pred 13 rokmi, si minulý týždeň na straníckom sneme odhlasovali, že v prípade volebného víťazstva na budúci rok toto rozhodnutie zvrátia.
