Ruskému plynárenskému koncernu Gazprom, ktorý bol kedysi najziskovejšou ruskou spoločnosťou, hrozí dlhé obdobie veľmi slabých výsledkov. Firma totiž prišla o najziskovejší európsky trh a aj keď spoločnosť svoju pozornosť obrátila na Čínu, tá výpadok Európy nenahradí, píše agentúra Reuters.
Gazprom začiatkom mája zverejnil výsledky za minulý rok, pričom oznámil stratu v prepočte takmer za 6,5 miliardy eur. Bola to zároveň jeho prvá celoročná strata od roku 1999. Dôvodom bol prepad dodávok plynu do Európy, ktorá bola kedysi hlavným exportným trhom Gazpromu.
Podľa výpočtov agentúry Reuters klesol vývoz plynu z Ruska v minulom roku o 55,6 percenta na 28,3 miliardy kubických metrov. Na porovnanie, v prípade rekordného roka 2018 Gazprom vyviezol do Európskej únie a niektorých ďalších krajín ako Turecko 200,8 miliardy m3 plynu.
Dôvodom je invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022, v dôsledku čoho začali európske krajiny postupne ustupovať od dovozu ruských energií. Sankcie na ruskú ropu zvládla Moskva lepšie než v prípade plynu, keďže pri rope mohla presmerovať dodávky ropy po mori do iných krajín.
Presmerovanie dodávok plynu od Gazpromu, prepravovaného plynovodmi, je však zložitejšie. Ruskej spoločnosti situáciu ešte viac skomplikoval doteraz neobjasnený výbuch na plynovode Severný prúd, ktorým Gazprom dodával plyn po dne Baltského mora do Nemecka.
Rusko už pred útokom na Ukrajinu začalo stavať plynovod do Číny, pričom do roku 2030 plánovalo zvýšiť vývoz plynu do ázijskej krajiny na 100 miliárd m3 ročne. S prvými dodávkami do Číny začal Gazprom koncom roka 2019 prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri a predpokladá, že do konca tohto roka dosiahne prepravná kapacita plynovodu 38 miliárd m3 ročne. Moskva a Peking sa okrem toho v roku 2022 dohodli na exporte zhruba 10 miliárd m3 plynu z ostrova Sachalin.
Rusko však najväčšie nádeje vkladá do plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal cez Mongolsko prepravovať do Číny 50 miliárd m3 plynu ročne. Moskva a Peking sa však stále nedohodli na niektorých dôležitých detailoch projektu.
Aj v prípade spustenia Sily Sibíri 2 do prevádzky však bude Gazprom podľa analytikov v porovnaní s dodávkami do Európy strácať. "Gazprom síce očakáva ďalšie príjmy z exportu po tom, ako budú v prevádzke všetky projekty, nikdy však nebude schopný v plnej miere nahradiť to, čo stratil v Európe," povedala analytička Kateryna Filippenková zo spoločnosti Wood Mackenzie.
Rusku sa zatiaľ nedarí ani pri projekte centra obchodu s plynom v Turecku. Tento projekt navrhol ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát v októbri 2022. Odvtedy však žiadny výraznejší posun zaznamenaný nebol.
Aj Michal Meidanová z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie tvrdí, že je nepravdepodobné, aby Čína finančne nahradila Gazpromu európsky trh. "Čína dáva Rusku šancu na odbyt, avšak za nižšie ceny než Európa," povedala Meidanová. To potvrdzujú ceny za dodávky ruského plynu plynovodmi do Číny a Európy v minulom roku. Európa predstavovala pre Gazprom zhruba dvojnásobnú cenu v porovnaní s tou, za ktorú kupovala Čína.
Navyše, podľa dokumentu, ktorý agentúra Reuters získala v apríli, Rusko očakáva, že cena jeho plynu vyvážaného do Číny bude aj v nasledujúcich štyroch rokoch postupne klesať. V prípade najhoršieho možného scenára by mohla klesnúť o 45 percent a v roku 2027 by tak dosiahla 156,7 dolára za 1000 m3.
Príčiny uvedené neboli, Rusko však čelí rastúcej konkurencii od ďalších dodávateľov plynu plynovodmi do Číny, akým je napríklad Turkménsko. Navyše, tlak zvyšujú aj rastúce dodávky skvapalneného zemného plynu po mori.
Výsledky Gazpromu ukázali, že jeho tržby výhradne z obchodu s plynom minulý rok klesli o viac než 50 percent. Naopak, tržby z predaja ropy a plynového kondenzátu sa o 4,3 percenta zvýšili a presiahli objem tržieb z obchodu s plynom. Alexej Belogorijev z moskovského Inštitútu pre energiu a financie uviedol, že Gazprom nebude schopný vrátiť sa k zisku, ak by mal biznis postavený výhradne na plyne. Dodal, že nevylučuje presun pozornosti firmy na ďalšie produkty, ako metanol či amoniak, návratnosť investícií však nebude rýchla.
