Pokles cien ocele, zníženie dopytu, spomalenie európskeho stavebníctva aj priemyslu, naďalej komplikovaná situácia v oblasti energií, inflácia, vojna na Ukrajine a mnoho ďalšieho. To všetko sú faktory, ktoré aktuálne ťahajú nadol zisky košického U. S. Steelu.
Ten najnovšie za prvý kvartál tohto roka hlási zisk pred zdanením, odpismi a úrokmi na úrovni 16 miliónov dolárov. Huta si tak dokázala aj napriek náročným časom udržať pozitívny hospodársky výsledok. „Náš európsky segment sa úspešne zorientoval v dynamickom prostredí trhu s oceľou. Poskytol lepší výkon, než sa očakávalo,“ uviedol po odprezentovaní finančných výsledkov prezident a výkonný riaditeľ amerického U. S. Steelu David Burritt.
Zatiaľ čo sa americkej vetve výrobcu ocele pomerne darí, jediná európska fabrika U. S. Steelu v Košiciach sa trápi. Za posledných sedem kvartálov bola jej EBIDTA v čiernych číslach len dvakrát. A aj to, či bude huta a top zamestnávateľ na východe v konečnom dôsledku deklarovať v záverečnom zúčtovaní mierny čistý zisk alebo dokonca stratu, je aktuálne otázne.
Dôvodom je aj precedens minulého roka, keď americká matka síce vykázala za košickú Steelku zisk pred odpočítaním úrokov, daní a odpisov na úrovni štyroch miliónov dolárov, no po tomto odpočte však nakoniec huta vykázala stratu presahujúcu 31 miliónov eur.
Aj napriek zložitej situácii zostáva produkcia za bránami košického výrobcu ocele na mimoriadne dobrej úrovni. Fabrika vyprodukovala za prvý kvartál takmer 1,1 milióna ton ocele. To je nadpriemerný výsledok, keďže výrobná kapacita fabriky je približne na úrovni 4,5 milióna ton ročne.
Najväčším problémom huty sú však stále prevádzkové náklady, teda ceny vstupných nákladov a pády predajných cien ocele. Steelka totiž ešte počas rekordného roka 2021, keď zarobila takmer 650 miliónov eur, predávala tonu aj za 1 200 dolárov. Aktuálna cena ocele je na úrovni 830 dolárov.
Čo je pre fabriku horšie, nič nenaznačuje, že by sa situácia mala zlepšovať. „Výsledky v našej jedinej európskej fabrike budú naďalej pod tlakom, ktorý bude reflektovať zložitú situáciu na trhu. Aj preto sme sa rozhodli odstaviť jednu z našich troch výrobných pecí a vyrovnať tak výrobu s dopytom,“ konštatuje Buritt.
Paradoxom pritom je, že samotná americká matka očakáva v globále druhý kvartál lepší, ako bol ten prvý. Vpred ju má potiahnuť najmä domáca, teda americká divízia.
Samotný obrat amerického U. S. Steelu zostal pomerne stabilný. Zatiaľ čo pred rokom za rovnaké obdobie dosiahol 4,5 miliardy dolárov, v tomto roku to bolo len o tristo miliónov menej. Takmer nezmenený zostal aj zisk. Ten bol za prvé tri mesiace minulého roka na úrovni 206 miliónov dolárov, aktuálne je to len o dva milióny menej.
Vyhliadky na naďalej náročné časy nie sú pre hutu na východe dobrou správou. Tá sa pritom len v posledných mesiacoch musela popasovať s viacerými náročnými úlohami. Znižovala stavy, zdvíhala platy, predali ju Japoncom a čo je najhoršie, prišla o 600 miliónov eur na kľúčovú investíciu do dekarbonizácie fabriky.
Výrobca sa tak ocitá v mimoriadne náročnej situácii, keď jeho vyhliadky do nasledujúcich rokov nie sú dobré. Otázne preto je, čo s fabrikou urobí nový vlastník Nippon Steel, ktorý kúpil celý americký korporát začiatkom tohto roka takmer za 15 miliárd dolárov. V balíku sa však, pochopiteľne, ocitla aj košická fabrika, ktorá sa stala akýmsi nechceným prírastkom. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu kupujú Japonci U. S. Steel hlavne preto, „aby sa sústredili na americký trh namiesto toho japonského, ktorý neprináša víziu rastových možností“. To v konečnom dôsledku uviedlo japonské vedenie aj v oficiálnej správe o kúpe amerického kolosa, kde o košickej Steelke nebola jediná zmienka.
Otázne preto je, ako sa nový vlastník k fabrike na východe postaví. Na misku váh si totiž bude musieť dať očakávané zárobky v nasledujúcom období, pád pomoci za 600 miliónov eur z plánu obnovy a Modernizačného fondu a obrovský investičný dlh, ktorý huta má.
Vedenie korporácie bolo totiž u nás často pod paľbou kritiky za to, že vyváža zisky do USA a neinvestuje výraznejšie do posilnenia konkurencieschopnosti svojej fabriky na Slovensku. Výsledkom tak bolo investičné manko na úrovni jednej miliardy. To sa navyše viac ako zdvojnásobilo pre nutnosť dekarbonizácie výroby pomocou elektrických pecí. Tie majú producenta ocele vyjsť zhruba na 1,5 miliardy eur.
Aktuálnym najväčším slovenským problémom je, ako minúť 600 miliónov pôvodne plánovaných pre Steelku. Na začiatok je nutné podotknúť, že bez týchto peňazí je investícia do dekarbonizácie mimoriadne otázna. No a bez nej je huta odsúdená na zánik pre postupné znižovanie pridelených emisných povoleniek a ich rastúce ceny. „Ak sa dekarbonizácia oceliarne nezrealizuje, tak jej životnosť po roku 2030 bude nulová. To treba povedať,“ uviedol v rozhovore pre HN šéf envirorezortu Tomáš Taraba.
To, že U. S. Steel by mohla prísť o celý balík vo výške stoviek miliónov eur, avizoval Taraba už v polovici februára. Dôvodom je predaj amerického U. S. Steelu ako celku za 15 miliárd dolárov vrátane košickej huty omnoho väčšiemu gigantovi z Japonska Nippon Steelu.
Vznikla tak situácia, keď starý vlastník, ktorý, mimochodom, v posledných rokoch zarobil miliardu a pol, investovať nechce, nový zas vzhľadom na komplikované prevzatie jeho aktív nemôže.
Do toho zároveň vstupujú faktory ako americké voľby, kde je predaj vlastných oceliarní pálčivou témou, ktorá môže rozhodnúť o výsledku, a zároveň aj otázny postoj Japoncov, ktorí cielili na americký trh a prírastok v podobe jedinej výroby v Európe je minimálne nechceným dieťaťom.
Problémom však aktuálne je, že na výsledok akvizície a postoje nového či starého vlastníka nemôžeme čakať. Stovky miliónov majú totiž nôž na krku pre blížiace sa hraničné termíny na čerpanie týchto peňazí, novým plánom je preto hľadať ich umiestnenie inde.
„Vyzývame slovenské subjekty, aby sa aktívne zapojili do tejto výzvy aj prostredníctvom prvotných vstupov, aby sme ju vedeli realizovať,“ uviedol približne pred mesiacom podpredseda vlády Peter Kmec.
