Vesmírne lety s ľudskou posádkou podniká ľudstvo už viac ako šesťdesiat rokov. Za našich čias sa v nich ale oproti priekopníckym dobám deje len málo prevratného.
Zmeniť to má americký program návratu na Mesiac Artemis. Postupuje však zúfalo pomaly. Odborný garant práve prebiehajúcej brnenskej výstavy Space Mission Dušan Majer vysvetľuje prečo.
Mesiac má mať vlastný čas, bude fungovať podľa jeho pohybu
V piatok 12. apríla tomu bolo presne 63 rokov od štartu kozmickej lode Vostok 1 s Jurijom Gagarinom na palube. Bol to prvý pilotovaný vesmírny let. Má však zmysel posielať do kozmu ľudí aj dnes? Zvládnu snáď niečo, čo stroje nevedú?
Na pilotované lety máme viac dôvodov. Keď vyšleme do vesmíru sondu, je to často lacnejšie: nemusíme zaisťovať kyslík na dýchanie, optimálnu teplotu, radiačné tienenie a podobné veci. Dozvieme sa niečo o prostredí, ktoré sonda skúma, pristane napríklad na Mesiaci alebo na Marse. Keď pošleme človeka, je to náročnejšie a drahšie, zároveň sa ale ten človek sám stane experimentom. Môžeme sledovať, aké účinky má kozmický let na jeho telo. Znalosti sa potom môžu uplatniť na Zemi v bežnej medicíne.
A ďalšie dôvody?
Aj keď je to trochu sci-fi, raz určite bude potrebné založiť nejakú kolóniu, napríklad na Marse. Aby sme, ako hovorili naše babičky, nemali všetky vajíčka v jednom košíku. Krajina sa môže stať neobývateľnou. Teraz nechajme bokom nejaké environmentálne hrozby z hľadiska účinkov ľudskej civilizácie, môže však explodovať sopka, môže do nás naraziť nejaká planétka, môže sa objaviť nejaký smrtiaci vírus. A ak budú všetci ľudia žiť iba na Zemi, znamenalo by to koniec ľudstva. Skúsenosti s pilotovanými kozmickými letmi sa nám potom budú veľmi hodiť.
Dúfajme, ž...
