Od EÚ očakávame bezpečnosť a prosperitu. Budú garantované len vtedy, pokiaľ EÚ dosiahne vyššiu konkurencieschopnosť. Dvaja bývalí expremiéri Talianska Enrico Letta a Mario Draghi boli prizvaní pozrieť sa na fungovanie Jednotného trhu a konkurencieschopnosti EÚ.
Už na samite EÚ minulý týždeň bol prezentovaný lídrom EÚ prvý výstup – správa Lettu o budúcnosti Jednotného trhu EÚ s názvom „Oveľa viac než len trh – rýchlosť, bezpečnosť a solidarita“ s podtitulom „Posilnenie postavenia Jednotného trhu na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti a prosperity pre všetkých občanov EÚ“.
Správa má byť inšpiráciou pre EÚ, ako eliminovať jej zaostávanie v inováciách, investíciách, konkurencieschopnosti v porovnaní s jej obchodnými partnermi a konkurentmi. Zároveň poskytuje usmernenie pre pripravovanú strategickú agendu EÚ 2024 – 2029. Navrhuje zacielenie práce primárne na tri piliere Jednotného trhu, ktoré v čase jeho vytvárania neboli z politických dôvodov rozvíjané – energetika, telekomunikácie a finančné trhy.
Hlavnými piliermi správy sú piata sloboda Jednotného trhu – posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania; financovanie strategických cieľov; zvýšenie integrácie, rozšírenie rozsahu Jednotného trhu; udržateľný Jednotný trh zo socioekonomického hľadiska; posilnenie implementácie a dodržiavania pravidiel a úloha Jednotného trhu v globálnom geopolitickom kontexte. Mnohé z nich smerujú k posilneniu európskej integrácie, právomocí EÚ a jej inštitúcií.
Českí politici pred väčšou integráciou varujú, prehlbovanie európskej integrácie podľa nich zaťažuje firmy ďalšou byrokraciou a obmedzuje ich konkurencieschopnosť. Taliansky expremiér argumentuje tým, že pokiaľ sa nebudeme integrovať, hrozí nám úpadok. Hlbšie prepojenie v energetike, kapitálových trhoch a telekomunikáciách označil za vec „ekonomickej bezpečnosti“. Ak sa EÚ neposunie, prehráme v konkurencii s USA a Čínou.
Otázkou je, či obe správy zostanú intelektuálnym cvičením alebo sa stanú nástrojom doručenia konkrétnych výsledkov EÚ. Už prvá debata na minulotýždňovom samite ukázala rezistenciu mnohých malých krajín vrátane Českej republiky i Slovenska. Postavili sa proti centralizácii dohľadu nad svojimi trhmi.
Téma konkurencieschopnosti je jednou z prominentných už v intenzívne prebiehajúcej volebnej kampani eurovolieb. Volebná účasť v roku 2019 v Českej republike a na Slovensku bola jednou z najnižších v rámci EÚ. Ako ukazuje najnovší prieskum Eurobarometra, o voľby do Európskeho parlamentu sa zaujíma v Česku 38 percent opýtaných, zatiaľ čo 62 percent respondentov hlasovanie nezaujíma.
