Líder vládnuceho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) Andrej Plenkovič v noci na štvrtok vyhlásil, že jeho strana tretíkrát presvedčivo vyhrala parlamentné voľby a vo štvrtok začne rokovať o vytvorení parlamentnej väčšiny.
Plenkovičov prejav pred volebným tímom HDZ nasledoval po aktualizovaných výsledkoch zverejnených štátnou volebnou komisiou (DIP). Po sčítaní hlasovacích lístkov v 91,33 percentách zo všetkých volebných miestností DIP informovala, že HDZ získalo v 151-člennom parlamente 60 mandátov.
Liberálna koalícia Rieky spravodlivosti vedená Sociálnodemokratickou stranou (SDP) bude mať v parlamente 42 poslancov.
Hnutie za vlasť bude zastupovať 14 poslancov a podľa politológov by v rokovaniach o vytvorení koalície mohlo byť pomyselným jazýčkom na váhach.
Plenkovič sa v prejave poďakoval všetkým svojim voličom i občanom, ktorí 17. apríla vo voľbách do zákonodarného zboru využili svoje právo voliť. Avizoval, že vo štvrtok ráno začína "formovať novú parlamentnú väčšinu, aby sme vytvorili našu tretiu vládu". Vyzval súčasne všetky strany, aby sa podieľali na vytváraní novej väčšiny.
Spresnil, že HDZ chce pokračovať v presadzovaní svojej politiky, ktorá "v posledných ôsmich rokoch chránila chorvátskych občanov pred krízami, chránila chorvátsku ekonomiku a viedla k naplneniu strategických cieľov v oblasti vnútorných aj zahraničných záležitostí".
Vo svojom prejave po voľbách sa Plenkovič vyjadril aj k vyhláseniam opozície počas kampane, najmä k výrokom SDP a prezidenta Zorana Milanoviča.
Kritizoval ich, že namiesto toho, aby po svojej presvedčivej porážke vo voľbách zablahoželali HDZ k víťazstvu, pokračujú v "rétorike, ktorá vytvorila na chorvátskej politickej sfére atmosféru, ktorú považujeme za nevhodnú". Aj keď vyzýval na spoluprácu všetky relevantné strany, porazené opozičné strany si podľa neho nezaslúžia riadiť vládu.
Líder SDP Pedja Grbin podľa agentúry AFP priznal, že výsledky volieb nie sú také, aké si strana želala, ale povedal, že "ukázali, že... ľudia chcú zmenu". "Nie je koniec," povedal v centrále strany v Záhrebe a oznámil, že rokovania o možnej povolebnej koalícii sa začnú vo štvrtok.
Účasť vo voľbách bola 60-percentná - v porovnaní so 47 percentami počas volieb v roku 2020.
Voľby v Chorvátsku poznačila kontroverzia okolo Milanoviča, ktorý viedol kampaň a agitoval po celom Chorvátsku aj napriek rozhodnutiu najvyššieho súdu, že vo voľbách môže kandidovať iba vtedy, ak odstúpi z funkcie prezidenta.
Plenkovič, ktorý je premiérom od roku 2016, obvinil svojho rivala Milanoviča z porušovania ústavy, z nenávistných prejavov a označil ho za "zbabelca" za to, že neodstúpil.
Opakovane tiež obvinil Milanoviča, že je "proruský", pretože prezident sa opakovane vyslovil proti podpore Ukrajiny v podobe výcviku ukrajinských vojakov na území Chorvátska a kritizoval aj vstup Fínska a Švédska do aliancie NATO.
Milanovič, ktorý odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, oponoval, že chorvátske chráni záujmy tým, že bráni jej "zavlečeniu do vojny".
Premiér v kampani zdôrazňoval svoju úlohu pri nasmerovaní krajiny s 3,8 miliónmi obyvateľov do eurozóny a európskeho schengenského priestoru.
Chorvátsko však za jeho vlády zápasilo s korupciou, nedostatkom pracovnej sily, najvyššou mierou inflácie v eurozóne a ilegálnou migráciou. S priemernou mesačnou mzdou 1240 eur Chorvátsko zostáva jednou z najchudobnejších krajín EÚ, doplnila AFP.
