Slovensko si vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) muselo zaslúžiť a napraviť si meno. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO to povedal vtedajší prezident Rudolf Schuster s tým, že bez členstva v tejto obrannej organizácii by Slovensko nebolo ani v Európskej únii.
"V čase, keď som nastupoval do prezidentskej funkcie, sme boli odizolovaní, nikto sem zo zahraničia nechodil - žiadni ministri, prezidenti či ‘pomazané hlavy‘, teda kráľovské návštevy. Najprv sme museli vyžehliť všetko zlé, čo sa predtým napáchalo," povedal.
Podľa jeho slov preto častejšie cestoval do zahraničia a tiež pozýval zahraničné delegácie. "Vysvetľovali sme, že máme seriózny záujem o vstup do NATO a že budeme plniť všetky podmienky. To zázemie bolo treba budovať," skonštatoval Schuster s tým, že členské krajiny Aliancie sa snažili presvedčiť o tom, že Slovensko je iné, za aké ho majú.
Pripomenul, že prezidentská kancelária mu zazlievala a upozorňovala ho na "tenký ľad", keď už na svoju inauguráciu pozval všetkých prezidentov susedných krajín aj s manželkami, tí však prišli. Podľa Schustera to bol tiež signál navonok o tom, že Slovensku veria, že dôjde k zmene politiky, a že vstup do NATO aj do Európskej únie myslí vážne.
Kontakty považoval za veľmi dôležité. V rámci V4 cítil veľkú podporu. S vtedajším prezidentom Česka Václavom Havlom, maďarskou hlavou štátu Árpádom Gönczom i poľským prezidentom Aleksandrom Kwasniewskim boli už aj osobní priatelia.
"To boli vtedy veľké osobnosti, ktoré do toho mali čo povedať, lebo už v NATO boli a my sme zostali predo dvermi práve pre tú politiku, ktorú sme medzinárodne aj vnútroštátne viedli pod vedením vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara," povedal.
Podľa exprezidenta Schustera by Slovensko bez vstupu do NATO nebolo ani členom Európskej únie. "Všetky postkomunistické krajiny mali podmienku - aby sa naučili demokracii. Aspoň tak nám to vysvetľovali. Najprv vstúpiť do NATO, a potom do EÚ," dodal s tým, že mal to šťastie, byť pri oboch.
