Podivné konce panovníkov: Niektorí zomreli na záchode, jeden sa ujedol k smrti, ďalšieho zabili opice

Smrť iste rozosmial, presnejšie sa k nej vyslovene prerehotal Martin Aragónsky, vládnuci značnej časti Španielska i Sicílii. Skutočne sa tvrdí, že zomrel od smiechu. Je to pravda, ale nie je to celkom presné, lebo veselosť ho zabila roku 1410 v Barcelone ruka v ruke s prejedaním. 

Najprv zjedol celú hus, priťažilo sa mu, a tak zaľahol do postele. Rozveseliť ho prišiel jeho obľúbený šašo a bol v ten deň taký vtipný, že kráľ dostal nekontrolovateľný záchvat smiechu, začal sipieť, a už bolo neskoro. Hus plus humor je istá smrť.

Zjedený premiér

Zostaneme pri jedle, hoci oveľa hrôzostrašnejšom. Totiž pri skonzumovaní najmocnejšieho politika krajiny. Možno si myslíte, že niečo také sa mohlo stať len objaviteľom kedysi dávno a kdesi ďaleko medzi domorodými kmeňmi. Ale nie, sme v najbohatšej krajine vtedajšej Európy. 

Johan de Witt síce nebol kráľ, pretože za Republiky spojených nizozemských provincií v 17. storočí to akosi nešlo, no zastával v dobe najväčšej slávy a moci holandských dejín úrad veľkého penzionára, čo bol najvyšší úradník, niečo ako premiér. Bol nesmierne inteligentný, vzdelaný a bohatý, no jeho koniec bol absolútne bizarný a desivý.

Vtedajší hlavný veliteľ nizozemských vojsk Viliam III. Oranžský ho nemal rád, pretože mu de Witt stál v ceste k moci. A tak ho aj s jeho bratom uvrhol do väzenia. To sa stávalo. Lenže čo prišlo potom, už nie.