Zdravotné poisťovne plánujú v roku 2026 pozitívne hospodárske výsledky
Všetky tri zdravotné poisťovne (ZP) plánujú dosiahnuť v roku 2026 kladný výsledok hospodárenia. Vyplýva to z obchodno-finančných plánov, ktoré doručili Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v zákonnej lehote.
Významné riziko pre ich hospodárenie naďalej predstavujú náklady na lieky, predovšetkým v dôsledku predpokladanej nedostatočnej realizácie naplánovaných úsporných opatrení, informovala samostatná odborná referentka kancelárie predsedu ÚDZS Monika Mrázová.
„Z predložených obchodno-finančných plánov je navyše zrejmé, že spoločnosť ZP Dôvera plánuje v roku 2026 výplatu dividendy z nerozdelených ziskov vo výške 26,2 milióna eur. Ostatné zdravotné poisťovne vo svojich obchodno-finančných plánoch neuviedli informácie o plánovanej výplate dividend,“ spresnila Mrázová.
Zdravotné poisťovne vo svojich plánoch podľa nej identifikovali viaceré riziká, ktoré sa nelíšia od tých z predchádzajúcich rokov. Mrázová priblížila, že ide o kombináciu makroekonomických neistôt, legislatívnych nastavení a rastúcich nákladov v zdravotníctve. Spoločným znakom je neistota na strane príjmov a silný tlak na výdavky.
Jedným z kľúčových rizík je podľa ÚDZS makroekonomický vývoj a s ním spojený výber poistného od ekonomicky aktívnych osôb. Za systémové riziko označili ZP legislatívne nastavenie mechanizmu platby za poistencov štátu a taktiež náklady na lieky.
„Celkovú situáciu zvyšuje aj neistota okolo pripravovaných legislatívnych zmien v oblasti úhrad tzv. liekov na výnimku, ktoré môžu významne zvýšiť finančné nároky zdravotných poisťovní bez primeraného krytia v ich rozpočte,“ dodala odborná referentka.
Z pohľadu výdavkov považujú zdravotné poisťovne riziko vyplývajúce z programovej vyhlášky vo vzťahu k očakávaniam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to najmä v ústavnej zdravotnej starostlivosti a v ambulantnom sektore.
Ďalšie riziko vidia zdravotné poisťovne v úsporných opatreniach, ktoré ministerstvo zdravotníctva zohľadnilo pri stanovovaní limitov v tzv. programovej vyhláške.
„Podľa zdravotných poisťovní existuje významné riziko, že tieto úsporné opatrenia nebude možné zrealizovať a prostriedky budú v konečnom dôsledku chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené,“ uviedla Mrázová. Zdravotné poisťovne zároveň poukazujú na to, že nemajú kontrolu nad realizáciou týchto úsporných opatrení.
Ak sa začnú riziká identifikované zdravotnými poisťovňami v obchodno-finančných plánoch v priebehu roka materializovať, bude to mať negatívny vplyv na ich hospodárenie.
Spresnila, že úrad bude v rámci svojich kompetencií intenzívne sledovať, ako sa vyvíja ekonomická situácia v poisťovniach a ako si plnia svoje zákonné povinnosti.
„Ak by hospodárenie zdravotných poisťovní viedlo k stratám a následne k poklesu vlastného imania pod minimálnu hodnotu základného imania 16,6 milióna eur, úrad prikročí k nariadeniu ozdravného plánu v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami,“ uzavrela.