Putin plánuje jadrový útok vo vesmíre. Trumpova administratíva je znepokojená, varuje americký generál
Ruský prezident Vladimir Putin plánuje zaútočiť na vesmírne satelity pomocou umiestnenia jadrových zbraní na obežnú dráhu. Podľa generála amerických vesmírnych síl Stephena Whitinga, ktorý pred možným krokom varoval, chce Putin útok uskutočniť v štýle Pearl Harboru.
Trumpova administratíva je vraj plánmi Kremľa veľmi znepokojená a Whiting upozorňuje, že taký čin môže spôsobiť celosvetový chaos.
Protidružicové zbrane
Whiting o ruských plánoch ohľadom umiestnenia jadrových protidružicových zbraní na obežnú dráhu povedal denníku The Times. Rusko podľa neho naďalej investuje do zbraní určených na vesmírny boj.
Taký čin by mohol ohroziť všetky satelity, ktoré sa na mieste teraz nachádzajú. „To by bol výsledok, ktorý by sme jednoducho nemohli tolerovať,“ podotkol generál.
Podľa Whitinga je hlavnou snahou Ruska zničiť prevahu aliancie NATO a Spojených štátov. „Rusi veria, že neutralizácia našich vesmírnych kapacít je nový spôsob, ako podkopať USA a NATO,“ myslí si Whiting.
Ak sa jeho názor zakladá na pravde, išlo by o závažné porušenie medzinárodnej zmluvy o vesmíre, ktorej signatárom je aj Rusko.
Zároveň by bol krok potvrdením zvyšujúcej sa ruskej agresie nielen na Zemi, ale aj v kozme. Whiting taktiež upozorňuje na to, že dôsledkom by mohlo byť trvalé narušenie GPS a satelitnej komunikácie, čo sa môže premietnuť napríklad aj do civilného letectva.
Zbrojná výroba
Kvôli zvýšenej ruskej agresivite vo štvrtok rokovali lídri Európskej únie a NATO o posilnení európskej zbrojnej výroby. „Musíme viac investovať a vyrábať a oboje robiť rýchlejšie,“ napísala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.
Európske národy sa usilovne snažia posilniť svoje armády tak tvárou v tvár ruskej agresii proti Ukrajine, ako aj voči tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten v posledných mesiacoch silne spochybňuje záväzok Washingtonu k transatlantickej aliancii a hrozí jej prípadným opustením.
V snahe zmierniť Trumpovu kritiku ohľadom nedostatočných financií, sa spojenci NATO vlani zaviazali zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP.
Napriek tomu však Európa čelí sťažnostiam, že jej obranný priemysel nedrží krok a nie je schopný splniť nové a vyššie požiadavky. Najnovšie spory medzi USA a Európou navyše vznikajú kvôli neochote Európanov zapojiť sa do vojny s Iránom.
Zástupcovia NATO v tejto súvislosti uviedli, že otázka priemyselnej výroby sa preto stane jednou z ústredných tém nadchádzajúceho summitu aliancie v Ankare.
Rutte, ktorý minulý týždeň rokoval s Trumpom vo Washingtone, na internete potom napísal, že „silnejšia Európa znamená silnejšie NATO“.