Trhové ekonomiky by sa mali spoločne postaviť čínskej štátom riadenej priemyselnej politike. Uviedla to vo štvrtok americká ministerka financií Janet Yellenová pred stretnutím skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) v Taliansku. Informujeme o tom na základe správ Reuters a AFP.
Yellenová sa na rokovaniach s ministrami financií G7 a guvernérmi centrálnych bánk v piatok a v sobotu v severnom Taliansku pokúsi dosiahnuť tiež dohodu o prenose zisku zo zmrazených ruských aktív za približne 300 miliárd dolárov (276,40 miliardy eur) na Ukrajinu.
Ministerka poznamenala, že aj mnohé krajiny mimo G7, vrátane Mexika, Indie či Južnej Afriky, sú znepokojené nadmernými investíciami Číny do elektrických vozidiel, solárnych produktov, polovodičov, oceliarskeho priemyslu a ďalších strategických odvetví.
Bez zmien v čínskej politike a jej posunu od zvyšovania produkcie k podpore domáceho dopytu čelia trhom riadené ekonomiky záplave lacného exportu z Číny, ktorý ohrozuje životaschopnosť ich výrobcov.
Vyhlásila, že nežiada krajiny, aby kopírovali americké clá alebo úzko koordinovali svoje obchodné politiky, ale vyslali jednotný odkaz Číne, že čelí "múru odporu" voči tejto stratégii.
Yellenovej výzva na jednotu G7 voči Číne prichádza krátko po tom, čo administratíva USA minulý týždeň oznámila zvýšenie ciel na čínske elektromobily, batérie, solárne panely a ďalšie produkty. Chce tak ochrániť investície USA do rozvoja týchto priemyselných odvetví. Niektoré z týchto vyšších ciel začnú platiť od 1. augusta.
Ministerka uviedla tiež, že ak s kolegami tento týždeň dosiahnu dohodu o presune výnosov zo zmrazených ruských aktív na Ukrajinu, bude možné pred summitom lídrov G7 v polovici júna doladiť detaily.
Vyjednávači G7 už týždne diskutujú o tom, ako najlepšie využiť ruské aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, ako sú devízy a vládne dlhopisy, ktoré boli zmrazené krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu.
Yellenová zároveň vo štvrtok vyjadrila nesúhlas s globálnou daňou pre najbohatších, čo je projekt, ktorý presadzovala Brazília počas svojho predsedníctva v skupine G20 (20 najväčších ekonomík sveta) a podporuje ho Francúzsko.
Yellenová novinárom povedala, že ona a prezident Joe Biden sú za progresívne zdanenie.
Bidenova administratíva v rozpočte na rok 2025 navrhla minimálnu daň vo výške 25 percent pre najbohatších s majetkom nad 100 miliónov dolárov.
Brazílska vláda sa inšpirovala prácou francúzskeho ekonóma Gabriela Zucmana o zdaňovaní najbohatších. Tvrdí v nej, že ak by 3000 svetových miliardárov zaplatilo na globálnej dani dve percentá zo svojho bohatstva, vynieslo by to 250 miliárd dolárov ročne.
Návrh odzrkadľuje globálnu minimálnu daň pre korporácie, ku ktorej sa v roku 2021 prihlásilo približne 140 krajín. Pozostáva z dvoch pilierov. Prvý je zameraný na spravodlivejšie rozdelenie daňových príjmov nadnárodných spoločností, najmä amerických technologických gigantov, a druhý na minimálnu globálnu daň vo výške 15 percent.
Druhý pilier bol zavedený 1. januára v mnohých krajinách vrátane Európskej únie, ale dohodu o prvom ešte musia schváliť všetky krajiny.
