Napriek tomu, že v mnohých ukazovateľoch na tom v porovnaní so zvyškom sveta naša krajina až tak zle nie je, v rámci Európskej únie patríme medzi tie najchudobnejšie štáty. Za viac ako tri dekády od rozdelenia bývalej republiky navyše vyspelý Západ príliš nedobiehame. Kde nastala chyba?
Na Slovensku sa snaží zodpovedať túto otázku veľa ľudí. Nie je to však len o 30 rokoch, je to o komplexnom probléme krajiny začleniť sa medzi vyspelé ekonomiky sveta. Na druhej strane treba povedať, že to nie je len náš problém. Ekonomické cykly zažíva nielen svet, ale celé regióny. A ak sa pozrieme sa strednú Európu, kde sa nachádzame aj my, zistíme, že nie sme jediní, kto rieši takýto problém. Ide tu však o to, že Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami napreduje relatívne pomaly. Napríklad Česi majú momentálne rovnaké problémy ako my. Napriek tomu sú v mnohých veciach pred nami a už dnes riešia druhú ekonomickú transformáciu. Tá prvá nastala zmenou systému ešte začiatkom 90. rokov, vďaka čomu dnes miestna ekonomika funguje na dodávateľskom princípe. Sme dodávateľmi veľkých koncernov a kvôli tomu máme nízku cenu našej finálnej produkcie. Práve Česi tu pomenovali kľúčové problémy, ktoré treba vyriešiť, aby sme sa prehupli z extenzívnej formy ekonomiky, kde treba čoraz viac a viac ľudí, do kvalitatívneho rastu, ktorý zvyšuje kvalitu výroby, ale tiež cenu práce.
Už Svätopluk prostredníctvom svojich legendárnych troch prútov vysvetľoval, že pri budovaní charakteru štátu je najdôležitejšia jednota. My sme však dnes rozdelení a bojujeme medzi sebou. Zabudli sme na túto starú múdrosť?
Čiastočne zrejme áno. Opäť tu však zopakujem, že to nie je len náš problém. Rozdelených je veľa krajín. Pozrime sa na to z pohľadu firmy. Naša asociácia je najmä asociáciou firiem. Nepoznám však ani jedného nášho člena, ktorý by bol vnútorne rozdelený. Každá spoločnosť má jasného vlastníka, má vedenie a vie, akým spôsobom chce byť úspešná. Zoberme si aj druhý príklad a tým je rodina. Predstavte si, že by jej členov...
