Po atentáte na predsedu demokratickej a legitímnej vlády Roberta Fica je Slovensko zranenou krajinou. Uvedomil som si, že každý z nás v týchto ťažkých chvíľach svojím konaním rozhoduje o tom, či sa tieto rany budú hojiť, alebo či k nim, naopak, budú pribúdať ďalšie. Dlhodobo presadzujem politiku pokoja a spolupráce, a preto moje prvé kroky smerovali do Prezidentského paláca, aby sme ako odchádzajúci a nastupujúci najvyšší ústavní činitelia spoločne odsúdili tento zločin voči človeku, ktorý je zároveň ťažkým zločinom voči demokracii.
Pokúsili sme sa však urobiť ešte viac: posadiť za jeden stôl lídrov všetkých politických parlamentných strán. Cieľom tohto stretnutia bolo len jedno: pokúsiť sa dospieť k dohode na základných pravidlách ďalšieho pôsobenia a vyzvať voličov na zdržanlivosť a upokojenie.
Posledné dni a tlačové konferencie nám však ukázali, že niektorí politici jednoducho nie sú schopní základnej sebareflexie ani po takejto tragédii. Akoby nepochopili, že práve ich doterajšie kroky, vyjadrenia a nechutné útoky – nie na konkurenčné politické myšlienky, ale na ich nositeľov – zásadne prispeli k napätiu v našej spoločnosti. Je mi to veľmi ľúto, ale musím to povedať úplne otvorene: na okrúhly stôl so zástupcami všetkých parlamentných strán zrejme ešte nedozrel čas. Aj keď nádej stále existuje, i keď to nebude v týchto dňoch.
Upokojenie slovenskej spoločnosti však nesmie padať na jednotlivcoch, ktorí si šírenie zla a nenávisti zvolili za politickú cestu. Zmierenie národa je náročný proces a beh na dlhú trať. A ja som pripravený všetkými silami prispieť k tomu, aby bol tento zápas nakoniec pre Slovensko víťazným.
Chápem, že po udalostiach, ktoré nemajú na Slovensku obdobu, sú vášne nanajvýš vyburcované. Je dôležité nenechať sa uniesť negatívnymi emóciami politického súboja. Je dôležité, aby sme začali prejavovať čo najviac rešpektu k inému názoru, a to aj k názoru politickému. Či už v rodinách, na pracovisku, medzi priateľmi alebo na sociálnych sieťach. A ak sa konkrétny názor nepáči, nemožno hneď prejavovať nenávisť k jeho nositeľovi, hoc ním je aj politik. Pretože aj politici sú v prvom rade niečí otcovia, mamy, synovia či dcéry a majú právo na to, aby za svoje presvedčenie neplatili krvou či dokonca životom.
Ak dnes politická scéna nie je pripravená na vzájomné zmierenie, buďme naň teraz pripravení my všetci. Sme jeden národ, jedno spoločenstvo, jedno Slovensko. A k upokojeniu môže každý z nás už dnes svojím vlastným dielom prispieť. Bez ohľadu na to, či tak učinia aj ostatní, bez ohľadu na to, akú politickú stranu podporujeme. Tak nás vedie zodpovednosť za štát, za našu vlasť, v ktorej žijeme.
