Robert Fico má v úmysle na veľké infraštruktúrne projekty hľadať zdroje aj mimo štátneho rozpočtu či eurofondov. Premiér už dlhšie avizuje, že chce "rozostavať ekonomiku", a to predovšetkým prostredníctvom PPP projektov, známych aj ako verejno-súkromné partnerstvo.
“Musíme vtiahnuť do výstavby infraštruktúry a obrovských strategických podnikov aj súkromný kapitál, súkromné vklady ľudí, ako aj vklady ľudí v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, ale najmä PPP projekty,” vyhlásil v piatok na kontrolnom dni v rezorte dopravy.
Na tlačovej konferencii po kontrole menoval dva konkrétne veľké projekty, ktoré chce na spoluprácu ponúknuť počas návštevy Číny.
“Pripravujeme sa na veľkú návštevu Číny od 23. do 27. júna a my chceme dať čínskym partnerom na stôl niekoľko myšlienok alebo ideí, kde by PPP projekty mohli byť. Prvý projekt je Bratislava - Komárno PPP projekt na druhú koľaj,” vyhlásil Fico.
Práve jednokolajová trať medzi Bratislavou a Komárnom je najvyťaženejšou časťou slovenských železníc. A to do takej miery, že tam nie je možné nasadiť ďalšie vlaky. Fico plánuje v Číne hľadať zdroje na stavbu druhej koľaje.
Druhým projektom je oprava 500 mostov na komunikáciách, ktoré sú v správe štátu. Ide o cesty 1. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice.
“Nateraz by sme chceli ponúknuť zahraničnému partnerovi balík 500 mostov, ktoré by niekto zrekonštruoval, štát by to potom splácal v klasickom procese PPP projektu niekoľko rokov. A ten, kto by tieto mosty zmodernizoval, by sa celé obdobie o tieto mosty staral,” povedal s tým, že by išlo o podobný projekt, ako je na rýchlostnej ceste R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou.
Fico považuje za veľmi dôležité, aby štát hľadal partnerov aj mimo Európskej únie pokiaľ ide o zdroje, ktoré by sa dali na tento účel použiť.
Dnes máme dve diaľnice, ktoré boli postavené prostredníctvom PPP projektov. Ide o R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou a nultý obchvat D4 R7 pri Bratislave. Štát zatiaľ zaplatil do konca minulého roka za dva spomínané PPP projekty dohromady 1,5 miliardy eur: 1,4 miliardy za R1 a 138 miliónov eur za štvorprúdovky pri Bratislave.
Splácať tieto cesty bude aj ďalšia generácia. Za obchvat Bratislavy sa štát s koncesionárom vyrovná v roku 2050, najstarší PPP projekt bude splácať ešte 17 rokov. Zaviazaní sme teda splatiť ešte viac než štyri miliardy eur.
Základnou filozofiou PPP projektov je postaviť načas a udržiavať desaťročia s tým, že riziko je na strane súkromníka. V praxi to znamená, že dielo dodá súkromník, ktorý si naň sám zháňa financie. Štát mu to potom postupne spláca, ale navyše napríklad aj s úrokmi z bankového financovania.
Kritici hovoria, že PPP nie sú ideálnou formou financovania preto, že štát vie takto prihrať veľký miliardový biznis spriazneným firmám. Tie si peniaze musia požičiavať od bánk menej výhodne než štát, ktorý si vie požičiavať lacnejšie.
Podľa šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja sa však tieto rozdiely znižujú. „V dnešných časoch dlhová služba štátu rastie. Dnes si požičiava peniaze na chod za rovnaké úroky ako privátny sektor. Cena PPP sa skladá navyše z troch častí, jedna sú stavebné náklady, druhá je údržba a tretia, podstatná, že po 30 rokoch koncesionár odovzdá štátu stavbu v stave, za ktorú ju postavil,“ dodal.
