Napriek tomu, že domácnostiam na Slovensku začali koncom minulého roka po dlhšom čase opäť rásť reálne príjmy, zatiaľ sa to neprejavilo na ich vyšších výdavkoch.
Namiesto toho si skôr dopĺňajú úspory, ktoré minuli počas vysokej inflácie v uplynulých rokoch. Opätovné naštartovanie spotreby, ktoré by pomohlo aj ekonomike, je možné očakávať v druhej polovici tohto roka, predpokladá Národná banka Slovenska (NBS) aj ekonomickí analytici.
Pokles inflácie a opatrenia vlády pre vybrané skupiny pomohli podľa NBS rastu reálnych príjmov, napriek tomu ostali spotrebitelia opatrní.
"Domácnosti sa vybrali cestou väčšieho šetrenia na úkor míňania. Očakávame, že z lepších reálnych príjmov si domácnosti budú v rastúcej miere ešte krátkodobo dopĺňať úspory. Trend obozretného míňania v minulom roku sa prenesie aj do aktuálneho roka," konštatovala v aktuálnom prehľade ekonomického a menového vývoja na Slovensku.
Aj z tohto dôvodu znížila centrálna banka odhad rastu ekonomiky na tento rok. Má síce zrýchliť na 2,3 percenta z vlaňajších 1,1 percenta, ešte v decembri však čakala rast vyšší o 0,5 percentuálneho bodu. Súkromná spotreba má tento rok vzrásť o 0,6 percenta, v predchádzajúcej prognóze predpokladala NBS jej zvýšenie o takmer dve percentá.
Za týmto vývojom vidí analytik 365.bank Tomáš Boháček kombináciu viacerých dôvodov.
"Domácnosti v posledných dvoch rokoch pociťovali následky vysokej inflácie a hoci dnes je už miera rastu pomerne nízka, ceny stále rastú a reálne príjmy stúpli výraznejšie do plusu až tento rok. To znamená, že priestor na doplnenie úspor nastáva až teraz, takže výraznejšiu spotrebu nateraz ľudia odkladajú," priblížil pre TASR.
V neposlednom rade môže byť dôvodom rastu úspor na úkor opatrnej spotreby obava ľudí z aktuálnej situácie. "Ako nedávna inflácia, tak napríklad vojna na Ukrajine udržiavajú v spoločnosti zvýšenú averziu, ktorá sa podpisuje pod snahou vytvoriť si úspory na prípadné ďalšie krízy," doplnil Boháček.
Neistotu ohľadom situácie v slovenskej ekonomike vníma aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
"Časť obyvateľov Slovenska bezpochyby naďalej funguje v úspornom režime a čaká, ako sa situácia vyvinie. To znamená, že pre istotu ďalej odkladajú väčšie nákupy a čakajú na silnejší impulz, ktorý ich uistí, že ekonomika je na tom skutočne dobre a oni sa nemusia obávať dať viac peňazí na nákupy," zhodnotil pre TASR.
Zmeniť správanie zákazníkov a motivovať ich k vyššej spotrebe môže podľa neho opäť kombinácia viacerých faktorov.
"Základným predpokladom je pokračujúci trend rastu reálnych miezd, čo je pravdepodobné, keďže inflácia výrazne klesla a priblížila sa priemeru eurozóny a v blízkom čase sa nečrtajú impulzy, ktoré by infláciu mohli opäť zásadne zvýšiť," vysvetlil.
Dôležitý bude podľa analytika aj celkový vývoj ekonomiky, nízka nezamestnanosť, či prístup vlády ku konsolidácii verejných financií. Ak by postup vlády ocenili aj investori, výsledkom by mohlo byť zlacňovanie úverov.
"Ak vláda nepríde s dramatickým šetrením, ktoré by sa výrazne prejavilo na príjmoch obyvateľov, tak by spotreba domácností mohla rásť v priebehu pár mesiacov," predpokladá Búlik.
Podobne to vidí aj Boháček. "Domnievam sa, že trend sa otočí niekedy v druhej polovici roka, kedy by kladné reálne mzdy, silný trh práce a rast ekonomiky mali domácnostiam vytvoriť priestor pre navýšenie spotreby," avizoval.
Obmedzené výdavky domácností vidieť podľa Búlika aj v oblasti investícií. Čísla správcovských spoločností hovoria o zásadne nižšom príleve investícií voči dlhodobému priemeru.
"V poslednom polroku priemerný prílev nových investícií do podielových fondov dosiahol len 50 miliónov eur mesačne, kým dlhodobý priemer výrazne prevyšuje sto miliónov eur," vyčíslil. Šetrenie sa prejavuje aj na poistení, keď životné poistenie stagnuje a neživotné rastie len kvôli inflácii a vyšším nákladom.
"Žiaľ stále platí, že rast úspor je vlastne rastom zostatkov na účtoch v bankách a využívanie sofistikovanejších investičných produktov nezaznamenáva zďaleka také vysoké tempo, ako by sa pri raste sporenia očakávalo," doplnil Boháček.
