Slovenská kinematografia svojou veľkosťou a významom nedosahuje vplyv susedných krajín. Napriek tomu u nás vyrástla generácia talentovaných filmárov, ktorí sa dokázali trafiť témou do aktuálneho vývoja vo svete a prezentovať originálne pohľady na život.
Patria medzi nich predovšetkým predstavitelia slovenskej novej vlny ako Štefan Uher, Elo Havetta, Dušan Trančík či Juraj Jakubisko.
Solitér Peter Solan k nim patril aj nepatril. V štýle novej vlny nakrútil svoj nezabudnuteľný film Kým sa skončí táto noc, no okrem toho sa stihol stať držiteľom niekoľkých žánrových prvenstiev v slovenskej kinematografii. Sám mal výzor herca s francúzskou eleganciou a zostarol bonvivánskym spôsobom.
Narodil sa 25. apríla 1929 v Banskej Bystrici. Plánoval pokračovať v stopách svojho otca lekára, lenže osud to chcel inak. Rok študoval medicínu v Prahe, ale ochorel na žltačku a musel sa vrátiť domov.
Jedného dňa náhodou stretol kamaráta, ktorý sa prihlásil na filmovú školu v Prahe. O Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) nemal ani poňatia. Solanov brat tam zavolal a dostal odpoveď, že síce už je po termíne, ale keď je to súdruh zo Slovenska, tak nech príde na prijímacie konanie.
Čakalo tam osemdesiat uchádzačov, pričom mohli na réžiu zobrať maximálne desiatich – niektorí to už po tomto oznámení radšej vzdali.
