Rozdiel medzi generáciami
Preferencie v oblasti investovania rozdeľujú dolárových milionárov podľa veku. Tým starším viac vyhovuje konzervatívnejšie investovanie, zatiaľ čo mladší preferujú dynamickejší, rizikovejší prístup. Avšak, čím sú starší, tým viac sa vyhýbajú riziku. S investičnými rozhodnutiami koreluje aj investičný cieľ. Kým mladší chcú majetok stále zhodnocovať, starší investujú predovšetkým s cieľom udržať jeho hodnotu. Mladší milionári vo veku do 50 rokov častejšie diskutujú so svojimi známymi o akciách, zaujímajú sa o technológie ako o investičné príležitosti a uprednostňujú investície v podobe akcií zahraničných firiem, dlhopisov či private equity, zatiaľ čo starší preferujú investície do nehnuteľností.
Predpokladané zhodnotenie
Pri pohľade na najzaujímavejšie zhodnotenie investícií na Slovensku a v Českej republike je viditeľný pokračujúci efekt prísnejšej menovej politiky. Prejavil sa predovšetkým v náraste vyššieho očakávaného výnosu pri korporátnych dlhopisoch a najmä v Českej republike pokračujúcou vierou v atraktívne zhodnotenie termínovaných vkladov, čo je spôsobené vyššími úrokovými sadzbami českej koruny, hodnotí J&T BANKA WEALTH REPORT. V širšej perspektíve je zrejmá dôvera v investície do podnikania. Okrem zahraničných akcií dolároví milionári očakávajú zaujímavé zhodnotenie v oblasti private equity investícií a zlepšenie očakávaní je zrejmé aj pri investíciách do startupov.
Bohatí predpokladajú, že pri ústupe inflácie centrálne banky už dosiahli vrchol zvyšovania úrokových sadzieb a v budúcom roku by mohli uvoľniť menovú politiku, zistil prieskum J&T BANKA WEALTH REPORT. To by pomohlo aj rastu ekonomiky a firemných ziskov s pozitívnym dosahom na akciové trhy.
Akcie zahraničných firiem
Turbulentný rok 2022 ani prísnejšia menová politika centrálnych bánk neotriasli dôverou slovenských a českých dolárových milionárov v akciové investície. Práve naopak, ešte ju posilnili. Akcie zahraničných firiem si udržali prím z hľadiska potenciálu najzaujímavejšieho zhodnotenia medzi slovenskými milionármi už štvrtý rok za sebou a u českých kraľujú druhýkrát.
Korporátne dlhopisy
Zhruba štvrtina milionárov na oboch brehoch rieky Moravy verí, že korporátne dlhopisy majú v nasledujúcich 12 mesiacoch potenciál zaujímavého zhodnotenia. Ako trieda aktív nesú pri prísnejšej menovej politike atraktívnejšie výnosy v pomere k podstupovanému riziku. Valuácie dlhopisového trhu poklesli oproti nedávnemu obdobiu nulových úrokových sadzieb, čo z nich robí po dlhšom čase hodnotné aktívum s asymetrickým výnosovým profilom. Pri očakávanom poklese úrokových sadzieb by mali priniesť vyššie celkové zhodnotenie ako celkovú stratu v prípade rastu sadzieb o rovnaké percento. Investori tak vnímajú dlhopisy ako stabilizátory, z pohľadu celkovej výkonnosti investičných portfólií.
K private equity a startupom
Viac ako pätina slovenských a štvrtina českých dolárových milionárov si myslí, že atraktívne zhodnotenie by priniesli investície do private equity. Ide o alternatívnu formu, čoraz populárnejšiu a viac zastúpenú v ich portfóliách. Investičné stratégie takýchto fondov nie sú zviazané toľkými pravidlami ako klasické fondy, čo zvyšuje nielen riziko, ale aj potenciálne výnosy. Dolároví milionári sú presvedčení, že ekonomike, a teda aj podnikaniu a firemnému biznisu, by sa už mohlo dariť lepšie po spomalení inflácie a určitej korekcii súčasných vysokých trhových úrokových sadzieb. Dôvera v startupy medzi dolárovými milionármi oproti roku 2022 stúpla. Môže to súvisieť s boomom umelej inteligencie a s priveľkými očakávaniami od nej. Popularita startupov však výrazne zaostáva za obdobím lacných peňazí. Drahšie financovanie im komplikuje život.
Menej byty aj kryptomeny
Práve k investíciám do AI sa obrátili v poslednom období milionári v minulosti viac naklonení ku kryptomenám, pretože AI má podľa nich zreteľné výhody a hmatateľné praktické využitie. Z hľadiska budúceho zhodnotenia sú tak ku kryptomenám najrezervovanejší. Nehnuteľnostiam druhý rok za sebou klesla popularita, i keď sú v tomto regióne obľúbené u dolárových milionárov. Väčšina vraví, že voči nim už drží dostatočnú expozíciu. S ich vlastníctvom sa navyše spájajú starosti s nájomníkmi, byrokraciou či údržbou. V reakcii na reštriktívnu fiškálnu politiku, vyššie úrokové sadzby, prísnejšie úverové štandardy a s tým spätý utlmený dopyt po bývaní tu zostáva minimálny priestor na rast cien, teda kapitálové zhodnotenie investícií. Klesá tak záujem o rezidenčné nehnuteľnosti, stavebné pozemky aj poľnohospodársku pôdu.
