V rozhovore so šéfkou združenia Budovy pre budúcnosť Katarínou Nikodemovou sa okrem iného dozviete: S verejnými budovami sme na tom biedne. Ak sa rekonštruujú, tak väčšinou len z titulu havarijných stavov. Roztrieštenosť témy je problém. Kompetenčne je rozdelená minimálne medzi päť rezortov. Kompenzácie cien energií, v ktorých má pokračovať aj súčasná vláda, sú do budúcnosti neudržateľné. Budovu budúcnosti ani nemusíme nazývať týmto pojmom, lebo ju dokážeme stavať už dnes. Budúcnosť máte zakomponovanú priamo v názve združenia. Ako vyzerá budova zajtrajška? Kvalitná v zmysle minimálnych tepelných strát, teda s kvalitným zateplením a oknami. To však nie je všetko. Takáto stavba vyžaduje tiež minimum energie na prevádzku, ideálne z obnoviteľných zdrojov, ako sú tepelné č...
Budúcnosť máte zakomponovanú priamo v názve združenia. Ako vyzerá budova zajtrajška?
Kvalitná v zmysle minimálnych tepelných strát, teda s kvalitným zateplením a oknami. To však nie je všetko. Takáto stavba vyžaduje tiež minimum energie na prevádzku, ideálne z obnoviteľných zdrojov, ako sú tepelné čerpadlá alebo fotovoltické panely. Aspekt na znižovanie oxidu uhličitého je len jedným z kritérií. Rovnako dôležitá je kvalita vnútorného prostredia.
Čo si máme pod tým predstaviť?
Trebárs pri školských budovách je to dostatok čerstvého vzduchu i denného svetla. Veľakrát si tieto aspekty denne ani neuvedomujeme. Do úvahy treba brať aj prípravu budovy na klimatickú zmenu, čo vieme riešiť adaptačnými prvkami, ako sú zelené strechy alebo vonkajšie tienenia. V neposlednom rade si treba všímať, z akých materiálov je stavba postavená, či sú udržateľné a aká je ich uhlíková stopa. Kvalitatívny ukazovateľ je pravdaže tiež estetická stránka, teda architektúra budovy.
Ideálnou koncovkou je pasívny dom, alebo nemôžeme to až takto paušalizovať?
Do istej miery áno. Čím nižšia potreba energií, tým lepšie. Zároveň musím dodať, že týmto riešime len jedno kritérium. Budovu budúcnosti ani nemusíme nazývať týmto pojmom, lebo ju dokážeme stavať už dnes. Technológie už existujú, ale ešte sa príliš nevyužívajú.
Ako ďaleko má k takýmto stavbám Slovensko?
Koniec ťažobného priemyslu a začiatok prílevu eurofondov. Kde sa rysuje budúcnosť hornej Nitry?
Celkovo sme na tom s ich stavom dosť zle. Vieme si ich rozdeliť na kategórie bytové domy, rodinné domy a verejné budovy. Z hľadiska bytových domov sme na to celkom dobre, tempo ich obnovy je celkom rýchle. Pri rodinných domoch je o niečo pomalšie, ale stále je relatívne slušné a dotačná schéma z plánu obnovy a odolnosti tomu napomôže. S verejnými budovami sme na tom biedne. Odhadujeme, že až tri štvrtiny z nich sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave a tempo ich obnovy je veľmi nízke. Ak sa rekonštruujú, tak väčšinou len z titulu havarijných stavov a na tie kritériá, ktoré som už vymenovala, sa prihliada dosť málo. Absentuje systematický prístup alebo koncepčný plán.
Aktuálne prijaté programové vyhlásenie vlád...
