Niektoré argentínske organizácie a ľavicové hnutia chystajú už budúci týždeň demonštrácie proti sociálnym škrtom, ktoré mieni uskutočniť nedávno zvolený prezident Javier Milei. Tento krajne pravicový ekonóm už ale prípadným účastníkom takýchto protestov odkázal, že ich čakajú patričné tresty, ak prekročí zákon. Informovali o tom miestne médiá.
Podľa denníka Clarín sa dá sociálne napätie v Argentíne očakávať aj vzhľadom na to, že Milei, ktorý nastúpi do úradu 10. decembra, chce de facto zrušiť ministerstvá práce, sociálnych vecí, zdravotníctva i školstva. Tieto rezorty totiž mieni zlúčiť do jedného "superministerstva" pre "ľudský kapitál".
Namiesto doterajších 18 ministerstiev má mať vláda druhej najväčšej juhoamerickej ekonomiky len osem ministrov. Zostať majú ministerstvá hospodárstva, zahraničných vzťahov, bezpečnosti, vnútra, obrany a spravodlivosti. Rezorty dopravy, verejných prác, banského priemyslu či energetiky majú byť spojené do ministerstva pre infraštruktúru.
Argentína sa už roky potýka s ekonomickými problémami a tento rok tam miera inflácie prvýkrát od začiatku 90. rokov minulého storočia presiahla sto percent, teraz je na asi 140 percentách. Doterajšia ľavicová vláda sa snažila zmierniť dopad rastu cien na obyvateľov zastropovaním cien niektorých potravín, infláciu však nezastavila.
Práve neúspešná ekonomická politika vyniesla do najvyššieho úradu v nedeľných voľbách Mileie, ktorý porazil ministra hospodárstva Sergia Massu. Milei ale navrhuje veľmi radikálne ekonomické reformy, ktoré v krátkodobom horizonte podľa niektorých analytikov situáciu mnohých Argentínčanov ešte zhoršia. Jednou z nich je "dolárizácia", teda nahradenie domácej meny dolárom.
"Kým sa dolárizácia dokončí, povedie to k megadevalvácii, veľmi to spočiatku zvýši infláciu a bude to mať obrovský dopad na mzdy zamestnancov," povedal serveru BBC Mundo ekonóm Claudio Caprarulo. Podľa Santiaga Bulata z argentínskej konzultantskej firmy Invecq nie je za týchto podmienok dolárizácia reálna. Argentína by sa podľa neho kvôli tomu tiež ešte viac zadlžila, pretože nemá vo svojich finančných rezervách dostatok americkej meny.
Niektorí ekonómovia serveru BBC Mundo tiež povedali, že nepovažujú za dobrý nápad ani zrušenie centrálnej banky, čo Milei tiež v kampani sľuboval. Vláda by tak totiž prišla o nástroj menovej politiky. Milei uvádza ako "úspešný príklad" dolárizácie jej zavedenia v Ekvádore v roku 2000. Táto krajina je ale oveľa menšia ako Argentína a dolár zavádzala v čase, keď kolaboval jej bankový systém. Ekonomické problémy Ekvádoru to ale podľa Caprarula nevyriešilo.
Milei ale bude len ťažko presadzovať svoje reformy v parlamente, kde nemá väčšinu a kde bude musieť podľa denníka El País hľadať spojencov aj medzi tými, ktorých v kampani nazýval "zlodejmi" či "odpornými ľavičiakmi".
