Sociálnosť ide vláde vždy lepšie od ruky, keď na ňu nemusí hľadať prostriedky v štátnom rozpočte. Je jednoduchšie ohlásiť nejaké zásadné sociálne opatrenie, ak jeho náklady bude musieť riešiť najmä súkromný sektor.
Iste, zavádzajú sa aj politiky, ktoré platí štát. V tom prípade je však potrebné hľadať nové dane alebo zvyšovať existujúce. Občan by si však pri voľbách mohol spomenúť, že za sociálnosť si platí sám.
Alebo by to pre vládu znamenalo ubrať z inej oblasti. A aj to je nepríjemná robota. Zo sociálneho hrdinu by sa politik mohol ľahko stať zloduchom.
