Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských krajín našli dohodu ohľadom návrhu na obnovu prírody. Oznámil to vo štvrtok neskoro večer Európsky parlament. Návrh vyvolal veľkú diskusiu kvôli údajným dopadom na poľnohospodárstvo a ďalším ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Dohodnutý návrh musí ešte oficiálne schváliť Európsky parlament aj členské štáty.
Súčasťou návrhu zostáva cieľ zaviesť do roku 2030 opatrenia na obnovu prírodných ekosystémov na pätine suchozemských a vodných plôch. Do roku 2050 by sa mali obnoviť všetky prírodné systémy, ktoré to potrebujú.
Prioritu by malo mať územie, ktoré sa nachádza v chránených oblastiach Natura 2000. Členské štáty budú mať povinnosť vypracovať plány na dosiahnutie stanovených cieľov.
Podľa vyhlásenia Rady Európskej únie návrh poslúži na dosiahnutie klimatických cieľov a tiež na posilnenie potravinovej bezpečnosti.
Dohoda tiež stanovuje cieľ zvrátiť najneskôr do roku 2030 úbytok opeľovačov. Medzi ďalšími cieľmi do roku 2030 je vysadenie najmenej troch miliárd stromov v Únii a obnova 25-tisíc kilometrov tokov ako voľne tečúcich riek. Návrh má tiež zamedziť úbytku mestskej zelene.
Ďalší dôležitý bod návrhu sa týka obnovy mokradí a rašelinísk poškodených poľnohospodárskou činnosťou. Do roku 2030 by štáty mali obnoviť 30 percent mokradí a do roku 2050 potom 50 percent. Štáty si však budú môcť dohodnúť aj nižšie ciele. Obnova rašelinísk navyše nemá priniesť novú povinnosť pre poľnohospodárov a súkromných majiteľov pozemkov.
Pri schvaľovaní postoja Európskeho parlamentu k novej regulácii sa europoslanci rozdelili. Návrh podporili predovšetkým poslanci z ľavicových, liberálnych a ekologických strán. Tí argumentovali prospešnosť regulácie pre zlepšenie životného prostredia v Únii.
Proti hlasovali zástupcovia pravicových frakcií vrátane väčšiny najpočetnejších ľudovcov. Tí vyjadrovali obavy z nadmerných zásahov do aktivít poľnohospodárov a ďalších ekonomických a sociálnych dopadov.
Nemecká europoslankyňa Christine Schneiderová, ktorá zastupovala európskych ľudovcov v rokovaniach, privítala, že dojednaný text "má málo, čo spoločné s pôvodným návrhom (Európskej) komisie".
Podľa vyhlásenia tohto klubu sa podarilo dohodnúť niektoré výrazné zmeny. Z kompromisného návrhu vypadla povinnosť vrátiť do prírodného stavu desať percent poľnohospodárskych pozemkov či "kontroverzný cieľ navrátiť prírodu do stavu v 50. rokoch 20. storočia".
"Môžeme byť hrdí na tento historický výsledok, ktorý určuje ambiciózne pravidlá, ktoré môžu zvládnuť všetci," uviedol šéf výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu Pascal Canfin z liberálnej frakcie. Spokojný je aj spravodajca César Luena z frakcie sociálnych demokratov, podľa ktorého návrh umožní riešiť úbytok rozmanitosti v prírode.
Podľa Európskej komisie je až 80 percent prírodných systémov v Európskej únii v zlom stave. Podľa komisie je cieľom regulácie zvrátiť nepriaznivý vývoj.
