Ľudia v Nemecku, Francúzsku či Británii dnes znovu vyšli do ulíc, aby vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy a volali po zastavení izraelskej ofenzívy proti islamistickému hnutiu Hamas.
Konflikt sprevádza silnejúca humanitárna kríza a zabíjanie civilistov, ktoré mnohí obyvatelia Západu označujú za genocídu. Na protesty v Paríži a Londýne prišli desaťtisíce ľudí, žiadne výraznejšie bezpečnostné problémy hlásené nie sú.
Vo francúzskej metropole polícia nakoniec povolila pochod z Námestia republiky po tom, čo podobné akcie v uplynulých týždňoch zakazovala. Podľa úradov sa doň zapojilo bezmála 20-tisíc ľudí, organizátori uvádzali trojnásobný údaj.
Podľa spravodajského webu franceinfo bol na manifestácii aj ľavicový opozičný líder Jean-Luc Mélenchon, ktorý dianie v Gaze označil za "strašný masaker". Menšie protesty sa konali vo viacerých ďalších francúzskych mestách.
Dav s palestínskymi vlajkami sa zhromaždil tiež na námestí Alexanderplatz v Berlíne, kde zaznievali heslá ako "oslobodiť Palestínu", informovala agentúra AFP. Na transparentoch boli k videniu slogany "prímerie" alebo "zastavte genocídu".
Na akciu zvolanú viacerými arabskými a ľavicovými skupinami dorazilo podľa agentúry DPA šesťtisíc ľudí, zatiaľ čo bolo v meste nasadených tisíc policajtov v snahe predísť opakovaniu násilností.
Do ulíc vyšli tiež ľudia v britských mestách od Londýna po Glasgow, píše spravodajská spoločnosť BBC. V hlavnom meste skupiny demonštrantov nakrátko zablokovali dopravu na Oxford Circus a Piccadilly Circus, následne ľudia volali po prerušení bojov pri hlavnom zhromaždení na Trafalgarskom námestí. Podľa polície bolo v centre Londýna 30-tisíc protestujúcich.
Polícia niekoľko ľudí zatkla, okrem iného za transparent, ktorý podľa nej mohol podnecovať nenávisť. Podobné prípady sa objavili už pri skorších protestoch, ktoré nielen v Británii sprevádzajú prejavy antisemitizmu či podpory islamistického hnutia Hamas.
Vlna demonštrácií pokračuje v čase, keď izraelská armáda stupňuje vojenské operácie v Gaze s cieľom zničiť Hamas, ktorý 7. októbra podnikol najkrvavejší útok na Izrael za posledné desaťročia a povraždil stovky civilistov.
Židovský štát zareagoval okrem iného masívnym bombardovaním Pásma Gazy, ktoré si podľa tamojších činiteľov vyžiadalo skoro 10-tisíc mŕtvych. Státisíce ľudí museli opustiť domovy a podľa OSN civilisti v Gaze čelia kolektívnemu trestu v podaní Izraela, ktorý sprísnil blokádu na dodávky základných potrieb.
Izraelská vláda myšlienku prímeria odmieta, lebo takýto postup by podľa nej pomohol Hamasu. V tomto smere má podporu západných vlád na čele s tou americkou, ktorá presadzuje "humanitárne prestávky" v bojoch za distribúciu pomoci a prepustenie rukojemníkov Hamasu.
