Demonštranti v arménskom hlavnom meste Jerevan vyzývajúci premiéra Nikolu Pašinjana na odstúpenie sa v utorok dostali do potýčok s políciou. Strety zachytila miestna televízia, uvádza agentúra AFP.
Na záberoch arménskej televízie vidieť, ako sa niektorí z protestujúcich snažili preraziť policajný kordón a dostať sa do budovy, kde sídli vláda. Do okien, ako aj na samotných policajtov hádzali fľaše.
Podarilo sa im rozbiť sklo na vstupných dverách do budovy, čo zachytila arménska pobočka stanice Rádio Sloboda. Polícia voči demonštrantom zase zasahovala aj omračujúcimi granátmi.
VIDEO: Potýčky na protestoch v Jerevane po útoku Azerbajdžanu v Karabachu.
Demonštranti, ktorí žiadajú premiérovo odstúpenie, vyšli do ulíc po tom, ako Azerbajdžan v utorok spustil vojenskú operáciu v spornom Náhornom Karabachu.
Podľa spravodajcu AFP sa na jerevanskom Námestí republiky pred úradom premiéra zhromaždili stovky ľudí, aby odsúdili spôsob, akým Pašinjan rieši krízu v Karabachu. Skandovali pritom heslá, ako "Nikol zradca" či "Nikol, odstúp".
Pašinjan čelí v Arménsku protestom voči svojej vláde odvtedy, ako Jerevan v roku 2020 prišiel v šesťtýždňovej vojne s Azerbajdžanom o rozsiahle územia v Náhornom Karabachu a jeho okolí.
"Nie je možné mať lídra, ktorý stráca naše územia," povedal AFP jeden z demonštrantov, ktorý je zároveň vojnovým veteránom. Dodal, že Arméni chcú teraz ukázať, že neopustia svojich ľudí v Karabachu.
Ďalší z demonštrantov taktiež vyjadril frustráciu z toho, ako kompetentní riešia patovú situáciu s Azerbajdžanom. "(Pašinjan) sľubuje mier už tri roky, no a máme tu tretiu vojnu," povedal. "Ak vláda nedokáže ochrániť 120-tisíc svojich krajanov, tak sú to zradcovia a musia odstúpiť," dodal.
Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, no od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov tvoriacich väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov. O Náhorný Karabach viedli Jerevan s Baku už dve vojny.
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Súčasťou prímeria bola dohoda, podľa ktorej Arménsko prišlo o rozsiahle územia v Karabachu.
Azerbajdžan už dávnejšie avizoval, že neuvažuje o iných spôsoboch riešenia konfliktu než obnovení svojej plnej kontroly nad spornými územiami.
