Hrad Svätý Mikuláš v najzápadnejšom ukrajinskom okrese roky organizoval stredoveké predstavenia s rytierskymi súbojmi, aby posilnil identitu etnických Maďarov, ktorí tu žili po stáročia.
Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu sa však maďarská menšina v Zakarpatskej oblasti cíti byť bližšie ku Kyjevu ako k Budapešti, kde premiér Viktor Orbán ešte utužil svoje vzťahy s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, píše denník Financial Times.
VIDEO: Kontroverzné vyjadrenia Viktora Orbána o Ukrajine
Maďari sú najväčšou z desiatok etnických menšín, ktoré žijú v historicky rozmanitom regióne vklinenom v Karpatoch medzi Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Maďarská komunita, kedysi takmer 150-tisíc ľudí, teraz číta zhruba 70-tisíc až 80-tisíc príslušníkov.
„Tu nie sú žiadni Maďari, len ja. Ostatní asimilovali... alebo odišli,“ povedal kastelán hradu József Bartos. "Pocítili sme dôsledky" terajšej animozity medzi Budapešťou a Kyjevom, dodal.
Status Maďarov – najmä právo na vzdelávanie v ich vlastnom jazyku – bol dlho jablkom sváru medzi Maďarskom a Ukrajinou.
Orbán tento rok vo svojom prejave popisujúcom jeho politickú víziu obvinil Kyjev z „hungarofóbie“. Opakovane tiež hrozil blokovaním prihlášok Kyjeva do EÚ a NATO kvôli právam menšín.
Potom, čo Rusko po roku 2014 anektovalo Krym a časti východnej Ukrajiny, Kyjev sa usiloval o posilnenie národnej identity a v roku 2017 prijal zákon obmedzujúci práva menšín, a to aj v školstve.
To pohnevalo maďarskú komunitu a prinútilo ju podporovať Orbána. Ale po minuloročnej plnohodnotnej invázii väčšina Maďarov na Zakarpatskej Ukrajine zmenila názor.
„Predtým som sa cítil ako Maďar s ukrajinským občianstvom,“ povedal György Buleca, riaditeľ firmy dovážajúcej tovar z Maďarska. „To sa zmenilo, keď Orbán povedal, že toto nie je jeho vojna a že by sme sa mali dohodnúť na prímerí. To, čo robí Orbán, dáva zmysel iba ako agenda niekoho iného,“ povedal Buleca s odkazom na Putina.
„Vojna zmenila všetko. Maďari v Zakarpatí už Orbána nepodporujú,“ dodal s tým, že práva menšín už nie sú témou.
Školy môžu naďalej vyučovať všetko v maďarčine deti do desiatich rokov, potom musia postupne zavádzať ukrajinčinu. „Zákon je zákon. Sme na Ukrajine. Je v poriadku, ak nehovoríte po ukrajinsky? Nie,“ povedal Buleca. „Celú túto tému zneužili Rusi; Orbán je ich figúrka,“ dodal.
Moskva sa skutočne snažila podnecovať etnické napätie, povedal Jaroslav Galas, ktorý bol zástupcom gubernátora Zakarpatskej oblasti, kým sa vlani v marci pripojil k ukrajinským silám bojujúcim na fronte.
Jedno maďarské kultúrne centrum v Zakarpatskej oblasti sa v roku 2018 stalo dvakrát terčom útoku. Hoci nebol nikto zranený, ukrajinská tajná služba SBU začala rozsiahle vyšetrovanie. Galas povedal, že s vyšetrovateľmi úzko spolupracoval a dozvedel sa, že prvú explóziu spáchala skupina Poliakov s väzbami na Rusko. Druhý výbuch bol podľa Galasa čisto ruskou záležitosťou.
„Moskva chcela priliať olej do ohňa, ktorý zapálil školský zákon,“ povedal Galas. V čase útokov Ukrajina podľa Galasa mala informáciu, že Rusko identifikovalo Zakarpatskú Ukrajinu ako zraniteľné miesto vhodné na zneužitie etnického napätia a prípadne aj na odštiepenie regiónu od Ukrajiny. „Vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom boli napäté a Rusko videlo príležitosť do toho vstúpiť,“ dodal Galas.
Po minuloročnej invázii sa však Rusi na Zakarpatskú Ukrajinu tak nezameriavajú. Podobne ako Galas sa stovky etnických Maďarov zapojili do vojny a pomohli 23. októbra oslobodiť dedinu Ambarne v Charkovskej oblasti, čo sa časovo zhodovalo s maďarským sviatkom pripomínajúcim protisovietsku revoltu z roku 1956.
V tom čase sa internetom šírilo video zachytávajúce poručíka Sándora Fegyira, ako s dvoma spolubojovníkmi držia ukrajinské a maďarské vlajky a volajú „Maďarsko vpred!“.
Fegyir čoskoro dostal od maďarských občanov stovky ponúk pomoci a počas dvoch týždňov jeho jednotke začalo prichádzať nevyhnutné vybavenie, vrátane nabíjačiek, dronov a vysielačiek.
Podľa Fegyirových údajov je na fronte 374 Maďarov a 31 ich v boji padlo. Kyjev navrhol Fegyira na svojho budúceho veľvyslanca v Budapešti. Maďarsko ho ešte neprijalo, ale on verí, že sa funkcie ujme. „Maďarsko je v našich srdciach a mysliach ako vlasť, ale žijeme na Ukrajine, sme Ukrajinci maďarského pôvodu,“ povedal Fegyir.
Maďarskojazyčné médiá na Ukrajine sú tiež v rozpore s oficiálnou maďarskou líniou. „Informujeme o obetiach Maďarov,“ povedal Gábor Fehér, editor maďarského spravodajstva v ukrajinských štátnych médiách v najväčšom zakarpatskom meste Užhorode. „Ale Orbán potom tvrdí niečo v tom zmysle, že sa nemôže vzdať ruskej energie, a ľudia nás zase zaplavujú nenávistnými komentármi. „Choďte späť do Maďarska, kam patríte“ je z nich ešte najmiernejší,“ hovorí Fehér.
Fehér tvrdí, že nedostáva inštrukcie z Kyjeva – na rozdiel od maďarských štátnych médií, ktoré sú v predaji na Zakarpatskej Ukrajine a ktoré len opakujú Orbána. Bližšie k hraniciam, kde žije viac Maďarov a štátne médiá sú hojne sledované, majú Orbánove odkazy svoju odozvu. Obyvatelia si dokonca nastavujú hodinky o hodinu späť, podľa budapeštianskeho času.
„Ľudia tu hovoria, že to nie je naša vojna,“ povedal vysoko postavený duchovný, ktorý si želal zostať v anonymite zo strachu z následkov. Dodal, že dejiny tohto pohraničného regiónu – ktorý bol počas jedného storočia súčasťou Rakúsko-Uhorska, Rumunska, Československa, Sovietskeho zväzu a Ukrajiny – majú za následok jeho slabšie naladenie na vlastenecké ciele Kyjeva oproti zvyšku krajiny.
„Zakarpatie je naša vlasť, ale Ukrajina nie,“ vysvetlil. „Môj starý otec sa narodil v Maďarsku, vyrastal v Československu, žil v ZSSR a zomrel na Ukrajine bez toho, aby opustil túto dedinu. Politické systémy prichádzajú a odchádzajú a my tu len chceme žiť,“ dodal muž.
Orbánova vláda maďarskú komunitu desať rokov kultúrne a finančne podporovala a umožňovala aj rýchle získavanie občianstva a únijných pasov vďaka kontroverznému programu. To mnohých prinútilo k opusteniu Zakarpatska a hľadaniu lepšieho života v iných európskych krajinách.
Keď vlani Rusko začalo inváziu, vodcovia maďarskej komunity vyzvali mladých mužov, aby okamžite odišli do Maďarska. Celé dediny sa vyprázdnili v dňoch pred tým, než Ukrajina zakázala mužom vo vojenskom veku opustiť krajinu. Náboženský vodca tieto včasné evakuácie ocenil ako „veľmi prezieravé kroky, ktoré nám umožnili ušetriť životy“.
To povedie k obmedzeniu maďarského politického a školského života, obáva sa László Zubánics, šéf strany zakarpatských Maďarov UMDSZ. „Nakoniec sa staneme menšou, menej silnou komunitou,“ usudzuje Zubánics.
Počas poslednej prehliadky hradu sv. Mikuláša sa Bartos obliekol do rytierskeho a pózoval so skupinou prevažne ženských návštevníčok z regiónu. „Maďarská komunita sa zmenšuje a to už nemožno zvrátiť,“ povedal Bartos.
