Srbský prezident Aleksandar Vučić v rozhovore s agentúrou Reuters vyzval Kosovo, aby neorganizovalo nové voľby v okresoch so srbskou väčšinou na severe krajiny skôr, ako kosovským Srbom poskytne autonómiu. Opakovanie hlasovania považuje medzinárodné spoločenstvo za východisko zo súčasnej krízy na severe Kosova a podporu tomuto riešeniu v minulých dňoch vyslovila tiež kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová.
Kosovské úrady budú podľa Vučiča musieť siahnuť k určitým ústupkom, aby si zabezpečili účasť Srbov v novom hlasovaní. "Stále nemáme Združenie srbských okresov, stále nedošlo k stiahnutiu (kosovskoalbánskych) špeciálnych policajných jednotiek a tamojších starostov," povedal srbský prezident v rozhovore, ktorý bol dnes zverejnený.
Otázka samosprávy pre srbskú menšinu v Kosove je dlhé roky jablkom sváru vo vzťahoch medzi Belehradom a Prištinou. Kosovo sa k nej zaviazalo už v dohode z roku 2013, vláda premiéra Albina Kurtiho i predchádzajúce kabinety ju ale odmietli uviesť do praxe v obavách, že Srbsko by prostredníctvom autonómneho celku mohlo ovplyvňovať vnútorné záležitosti kosovského štátu.
K vytvoreniu územného celku tvoreného okresmi sa srbskou väčšinou vyzýva Prištinu tiež Európska únia a Spojené štáty. Americký vyslanec pre západný Balkán Gabriel Escobar v stredu povedal, že Kosovo musí poskytnúť kosovským Srbom viac autonómie, ak chce pomýšľať na vstup do euroatlantických štruktúr.
V severnom Kosove na konci mája prepukli násilné protesty v súvislosti s nástupom štyroch starostov - etnických Albáncov - na radnice. Starostovia boli zvolení v aprílových voľbách, ktoré miestni Srbi bojkotovali. Kosovská polícia sa snažila ich nástup do úradov umožniť, čo vyvolalo strety s demonštrantmi. Zranenia utrpeli tri desiatky členov medzinárodných jednotiek KFOR a asi 50 protestujúcich Srbov. Srbi už v novembri odišli z kosovských inštitúcií a svoj návrat podmieňujú okrem iného práve získaním autonómie.
Kosovská prezidentka Osmaniová v stredu povedala Reuters, že je naklonená možnosti usporiadať nové voľby v prevažne srbských okresoch na severe krajiny. Predpokladom však podľa nej je, že tento krok podporí formou petície aspoň 20 percent tamojších obyvateľov. To je však vzhľadom na doteraz odmietavé stanovisko vlády v Prištine voči autonómii pre kosovských Srbov značne nepravdepodobné.
Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo za suverénny štát považuje asi polovica štátov OSN vrátane Česka.
