Po rokoch bezvýsledného úsilia vo štvrtok krajiny EÚ dohodli na migračnej reforme, ktorá zahŕňa povinnú solidaritu s krajinami preťaženými žiadateľmi o azyl, ako aj rýchlejšie spracovanie neúspešných žiadostí. Švédske predsedníctvo bloku to oznámilo po zasadnutí ministrov vnútra členských štátov.
Po celodenných rokovaniach veľká väčšina krajín podporila kompromisný návrh, ktorý Rada EÚ využije na ďalšie rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe migračných pravidiel. Proti návrhu boli podľa diplomatov len Maďarsko a Poľsko. Český minister vnútra Vít Rakušan uviedol, že Česká republika spolu s ďalšími krajinami, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny, vyrokovala výnimku z povinnosti finančne pomáhať preťaženým juhoeurópskym krajinám.
Slovenský minister vnútra Ivan Šimko sa zdržal hlasovania pri návrhu smerovania azylovej reformy Únie. Šimko sa podľa vlastného vyjadrenia zdržal preto, že úradnícka vláda na Slovensku má obmedzený mandát. Informovala o tom riaditeľka tlačového odboru ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Rakúsko, Holandsko a Taliansko považovali navrhovanú reformu za nedostačujúcu a navrhli viacero zmien. Po predpoludňajšej diskusii, ktorá sa skončila bez výsledku, boli predložené ďalšie kompromisné návrhy.
"Pre Slovensko sú niektoré ustanovenia naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné, a to aj preto, že mandát súčasnej vlády, ktorú tu zastupujem, je limitovaný. Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili, a preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch," povedal na rokovaní Šimko.
Jeho hovorkyňa pripomenula, že minister sa zdržal hlasovania napriek tomu, že návrhy neprekračovali červenú čiaru Slovenska, ktorou sú povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov. Dodala, že v súčasnosti už platí v EÚ všeobecná zhoda na tom, čo Slovensko tvrdilo od začiatku: že povinné prijímanie migrantov nie je riešením migračných tokov do Únie.
"Schválené návrhy sú kľúčové pre dobrú rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou," uviedla po zasadnutí švédska ministerka pre migráciu Maria Malmer Stenegardová. Podľa jej slov reforma prinesie úľavu všetkým krajinám EÚ, pretože odľahčí preťažené krajiny a zároveň urýchli azylové konania a pomôže urýchliť návrat odmietnutých žiadateľov.
Namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktoré odmietli Česká republika, Poľsko a Maďarsko, keď sa ich pokúšali zaviesť pred siedmimi rokmi, schválený návrh počíta s tým, že relokácie budú len jednou z možností pomoci preťaženým krajinám. Medzi ďalšie možnosti by patrili priame finančné príspevky a iná pomoc, ako napríklad vyslanie expertov alebo materiálna podpora. Podľa Rakúšana sa to však netýka Českej republiky, Poľska alebo pobaltských štátov, ktoré majú dosť starostí s utečencami z Ukrajiny.
"V súčasnosti, ak máme na našom území viac ako 300-tisíc Ukrajincov, nebudeme platiť solidárny príspevok nikomu," povedal český minister po stretnutí. Schválený text bol podľa neho vyváženým kompromisom, v ktorom bolo pre českú vládu dôležité, že sa definitívne upustilo od myšlienky povinných kvót, ale že Česká republika zároveň ukázala, že nie je len krajinou, ktorá "frfle", ale že rokuje konštruktívne.
Európsky blok sa dlho márne snažil dohodnúť na reforme migračnej a azylovej politiky, ktorú predložila Európska komisia v reakcii na nefunkčnosť existujúcich pravidiel počas utečeneckej vlny v roku 2015. Kľúčová časť reformy, týkajúca sa solidarity s najľudnatejšími krajinami, zostávala dlho mimo záujmu politikov pre ostro vyhranené názory. Švédske predsedníctvo však úspešne priviedlo štáty EÚ ku konsenzu v čase výrazne rastúceho počtu migrantov smerujúcich do Európy.
Schválený návrh tiež predpokladá, že krajiny, cez ktoré migranti smerujú do EÚ, budú odteraz zodpovedné za zrýchlené azylové konanie s cieľom urýchliť návrat neúspešných žiadateľov do krajiny pôvodu. Počas tohto postupu, ktorý bude trvať maximálne 12 týždňov, budú ľudia prichádzajúci z krajín považovaných za bezpečné zadržiavaní v záchytných centrách na hraniciach a orgány budú kontrolovať ich schopnosť získať azyl. Ak odmietnu, žiadatelia pôjdu rovno späť. Proti tejto praxi sa postavili niektoré mimovládne organizácie a Nemecko chcelo vyňať rodiny s malými deťmi, ale po tlaku iných krajín ustúpilo.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová štvrtkovú dohodu na sociálnej sieti označila za historický úspech pre EÚ, novú solidárnu migračnú politiku a ochranu ľudských práv.
Ako upozornila hovorkyňa slovenského ministerstva vnútra, schválenie nariadení na úrovni ministrov je len prvým krokom. Pokračovať budú rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Finálny návrh budú opäť posudzovať členské štáty EÚ.
