Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil o Ukrajine, že je ekonomicky neexistujúci štát a pokiaľ ju USA a Európa prestane podporovať, tak vojna skončí. Obvinil USA, že sa snaží zatiahnuť Maďarsko do vojny a Ukrajinu z utláčania maďarskej menšiny. Za svoje slová zožal pochvalu v Rusku.
„Ukrajina je vo finančnom zmysle neexistujúcou krajinou, nemôže sa sama financovať. Otázkou je, či Ukrajinu podporíme, alebo nie. Akonáhle povieme nie, vojna skončí,“ vyhlásil Orbán pre rozhlasovú stanicu Kossuth.
Podľa neho Európa míňa miliardy dolárov na udržanie Ukrajiny, pričom platia ukrajinské dôchodky, školstvo, zdravotníctvo a štátne inštitúcie. „Toto nemôže pokračovať donekonečna,“ vyhlásil s tým, že vynaložené financie Európe chýbajú.
Orbán tvrdí, že na pomoc Ukrajine prispievajú aj maďarskí daňoví poplatníci prostredníctvom spoločného európskeho rozpočtu. „Je preto zlé, že maďarská menšina je na Ukrajine stále utláčaná,“ dodal.
Budapešť viní Kyjev z porušovania práv maďarskej menšiny dlhodobo, nepáči sa jej napríklad vzdelávací zákon, podľa ktorého sa musia deti z národných minorít učiť v ukrajinčine. Zákon kritizovalo aj Rusko, ktoré ochranou ruskojazyčného obyvateľstva ospravedlňuje inváziu na Ukrajinu. Orbán tiež požaduje dvojité občianstvo pre maďarskú minoritu, podľa kritikov je to výzva na separatizmu.
Maďarský premiér povedal, že hlavným podporovateľom vojny na Ukrajine sú Spojené štáty. Podľa neho sa "nevzdali svojho plánu dotlačiť každého do vojnovej aliancie", ale Maďarsko dokázalo tomuto tlaku odolať a chce tak robiť aj naďalej.
Bývalý premiér Ruska a prezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev maďarského premiéra za jeho slová ocenil. „Dobrá práca. Na európskeho politika odvážne a presné. Možno len dodať, že akonáhle skončí financovanie zo strany Západu, skončí aj samotná Ukrajina,“ napísal. „Nikto ju nepotrebuje.“
Orbán tiež poznamenal, že Maďarsko odišlo z Ruskom kontrolovanej Medzinárodnej investičnej banky (IIB) po tom, čo sa jej fungovanie "stalo nemožným" kvôli zavedeniu amerických sankcií voči predstaviteľom banky. Premiér sa posťažoval, že európska verejná mienka ešte nie je ochotná prinútiť európskych lídrov zmeniť sankčnú politiku k Rusku. Verí však, že „tá doba nastane“.
Maďarská vláda sa rozhodla stiahnuť svojich zástupcov a odísť z IIB, informovalo vo štvrtok maďarské ministerstvo pre hospodársky rozvoj. „Hoci IIB hrala v strednej a východnej Európe dôležitú rozvojovú úlohu, americké sankcie spôsobili, že jej činnosť stratila zmysel,“ uviedol rezort vo vyhlásení podľa agentúry AP.
Ústredie IIB sa v roku 2019 premiestnilo z Moskvy do Budapešti. Akcionárom IIB bola aj Česká republika a ďalšie krajiny niekdajšieho východného bloku, avšak vtedajší prezident Miloš Zeman pred rokom podpísal výpoveď dohody o vzniku banky. Odišlo aj Poľsko a Slovensko, zatiaľ čo Rumunsko by tak malo podľa Reuters urobiť v júni. Maďarsko malo na konci januára v IIB zhruba 25-percentný podiel, čo bol podľa internetových stránok banky druhý najväčší podiel po Rusku s jeho viac ako 45 percentami.
Americký veľvyslanec v Budapešti David Pressman v stredu uviedol, že Spojené štáty si robia starosti kvôli tomu, že súčasná maďarská vláda stále s nadšením pestuje vzťahy s Ruskom „napriek brutálnej ruskej agresii voči Ukrajine aj napriek tomu, že (Rusko) ohrozuje transatlantickú bezpečnosť“. Pressman tiež uviedol, že maďarský kabinet odmietol znepokojenie Američanov v súvislosti s bankou, ktorú označil za „nepriehľadnú kremeľskú platformu“. Americkí činitelia sa domnievajú, že by táto banka mohla slúžiť ako platforma pre ruskú špionáž v Európskej únii a NATO.
USA podľa veľvyslanca naliehajú na Maďarsko, aby bralo vážne hrozby, aké predstavuje Rusko a ďalšie krajiny, ktoré nezdieľajú západné hodnoty, ako je demokracia a princípy právneho štátu.
Hoci Maďarsko súhlasilo s vystúpením z banky, vyjadrilo svoju frustráciu z toho, že je do toho tlačené, upozornila agentúra Reuters. "Prijímame a chápeme, že reprezentujeme odlišné postoje, ale nerozumieme tomu, prečo je nutné tlačiť na iné štáty, aby zmenili svoje postoje," povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii minister zahraničia Péter Szijjártó. "Maďarsko je štát, a preto by sa s ním malo zaobchádzať ako so štátom, a nie ako s kolóniou," vyhlásil.
Maďarsko sa pod vedením premiéra Orbána ako jediná krajina EÚ chová ústretovo voči Rusku napriek jeho invázii na Ukrajinu. Blízke vzťahy s Moskvou udržuje najmä v energetike. Szijjártó v utorok v Moskve dohodol predĺženie zmluvy o nákupe väčšieho množstva ruského plynu, než stanovuje dlhodobý kontrakt. Rokoval tam aj o rozšírení jadrovej elektrárne Paks, ktorú má na starosti ruský Rosatom.
