Hŕstka astronautov, ktorí vstúpili na povrch Mesiaca, strávila na prirodzenej družici Zeme nie viac ako pár dní. Ako máme teda vybudovať kolóniu, ktorá vydrží roky? Ak sa dá veriť desiatky rokov starým futuristickým knihám, mali na začiatku 21. storočia - spolu s plochými televíziami, elektrickými autami a telefónmi s obrazovkou - astronauti žiť a pracovať v meste na Mesiaci, píše portál BBC.
"Ľudia z mesiaca" mali obývať rozľahlé kopule prepojené podzemnými tunelmi a pracovať pri prístrojových doskách v obklopení počítačov, alebo mali na cestách k lunárnym baniam poskakovať v nízkej gravitácii.
Od roku 1972, keď posledný astronaut opustil mesačný povrch, sa jediné dôkazy o ľudskom pobyte na Mesiaci zmenšili na niekoľko vlajok, tri rovery, desiatku kamier a 96 vriec s výlučkami. Čo sa stalo s onou sľúbenou lunárnou základňou?
"Jedným z veľkých cieľov našej práce je zabezpečiť, aby sa len neumiestnili vlajky a neotlačili stopy a potom sa to celé zrušilo," hovorí Nujoud Merancyová, vedúca stratégie a architektúry z vývoja prieskumných systémov amerického Úradu pre vesmír a letectvo - v bežnej reči jedna z kľúčových osôb zodpovedných za plánovanie návratu na Mesiac.
Vlani v decembri sa na Zem po takmer štyroch týždňoch vrátila prvá misia Artemis, pri ktorej plavidlo bez posádky obletelo Mesiac. Prvých astronautov na lunárnu orbitu má v roku 2024 vyniesť Artemis II a niekedy v polovici dekády v rámci misie Artemis III pristanú na Mesiaci dvaja astronauti.
Posádka poslednej misie Apollo, Eugene Cernan a Harrison Schmitt, strávila na lunárnom povrchu najdlhšiu dobu zo všetkých astronautov: celkovo 75 hodín. Cernan to prirovnal k stanovaniu - najedli sa a vyspali v hojdacích sieťach vo vnútri malého pristávacieho modulu, potom si obliekli skafandre a vydali sa von. Pre porovnanie, astronauti misie Artemis III majú na Mesiaci zostať približne týždeň. Očakávať môžu viac pohodlia - a oveľa viac priestoru.
Pristávací modul im poskytne spoločnosť SpaceX Elona Muska. Vychádzať bude z konceptu kozmickej lode Starship, ktorá bola pôvodne navrhnutá pre dopravu 100 ľudí na Mars. Vzhľadom na to, že NASA chce na Mesiac dopraviť ľudí len dvoch, malo by v module byť dosť miesta na laboratórium, úložný priestor pre lunárne vozítko a dokonca aj niekoľko domácich výdobytkov ako sú postele, kuchyňa a toaleta.
Nech už bude konečná špecifikácia pristávacieho modulu Artemis III akákoľvek, počas nasledujúcich misií sa budú astronauti na Mesiaci zdržiavať dlhší čas a budú mať príležitosť podrobne ho preskúmať. Ako základňa im pravdepodobne poslúži kozmická loď, cestovať budú lunárnymi vozítkami s umelou atmosférou. Čím dlhšie však astronauti na prirodzenej družici zostanú, tým väčšiemu riziku sa vystavujú.
"Čelíte trom hlavným problémom - radiácii, extrémnym teplotám a dopadu meteoritov," uvádza Aidan Cowley, poradca Európskeho strediska astronautov v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktoré spadá pod Európsku vesmírnu agentúru. Na Zemi nás pred časťou týchto vplyvov chráni atmosféra a magnetosféra.
"Na Mesiaci ste vystavení slnečnému a kozmickému žiareniu na oveľa nebezpečnejšej úrovni a teploty sa môžu pohybovať od 100 stupňov Celzia cez deň po mínus 180 stupňov Celzia v noci," hovorí Cowley. "Potom sa stačí rozhliadnuť po povrchu Mesiaca a vidíte jeho krátery; neustále ho zasypávajú mikrometeority, ktoré po čase všetko na povrchu zničia," dodáva.
Namiesto toho, aby si astronauti zo Zeme vozili objemné - a drahé - obydlia, Cowley by dal prednosť výstavbe príbytkov z lunárnych materiálov. Prírodné zdroje Mesiaca sa vám hneď neukážu - nemá žiadnu vegetáciu, potravu alebo tečúcu vodu. Má však nerastné bohatstvo, slnečný svit a ľad.
"Ak to zamýšľame dlhodobo, musíme maximálne využiť každý zdroj, či už ho privezieme alebo získame na mieste," uvádza Rachel Klimaová z laboratória aplikovanej fyziky americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa. "Ak máte odpadové teplo, na niečo ho využijete... ak máte zvyškový kov z výroby kyslíka, využijete kov... ak máte kovový šrot, využijete ho," vypočítava Klimaová.
Touto mantrou sa v poslednom desaťročí riadi aj Cowleyho tím. Naučil sa zdatne vyrobiť tehly z jedného z najhojnejších mesačných zdrojov - regolitu, čiže mesačného prachu. ESA pri experimentoch s prachom s podobnými vlastnosťami ako regolit vyvinula niekoľko rôznych spôsobov, ako lunárne tehly vyrobiť. Jedna z metód zahŕňa obrie zrkadlo a rad lup, ktoré sústredia slnečné svetlo. Teplo z neho stavia prach, ktorý sa potom môže vrstviť ako v 3D tlačiarni.
V prípade úspechu môžu astronauti tehly použiť na stavbu celých lunárnych štruktúr - napríklad na vonkajšiu vrstvu nafukovacích modulov alebo pri využití už nefunkčných pristávacích zariadení. Museli by teda astronauti mať murárske zručnosti?
"Páči sa mi predstava, ako moji kolegovia- astronauti pokladajú na Mesiaci tehly. Je to na popukanie," hovorí Cowley.
