Lídri deviatich krajín východného krídla NATO vrátane Česka a Slovenska dnes rokovali s americkým prezidentom Joom Bidenom o posilňovaní spojeneckej prítomnosti na východe Európy a o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej agresii. Biden, ktorý opätovne ubezpečil spojencov o podpore v prípade vojenského ohrozenia, stretnutím vo Varšave zakončil trojdňovú návštevu Európy, počas ktorej navštívil aj Kyjev. Vo svojom prvom komentári k ruskému odklonu od jadrovej zmluvy Nový ŠTART označil toho rozhodnutie za veľkú chybu.
Okrem českého premiéra Petra Fialu sa s americkým prezidentom stretli prezidenti a premiéri Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Väčšina krajín združených v takzvanej bukurešťskej deviatke (B9) patrí medzi najaktívnejších podporovateľov Ukrajiny, zároveň sa niektoré z nich obávajú priameho ohrozenia zo strany Ruska, ak nebude porazené vo vojne so susednou krajinou.
"Viete lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v tomto konflikte v stávke, nielen pre Ukrajinu," povedal svojim náprotivkom Biden, podľa ktorého je takmer rok po začatí novej ruskej invázie ešte dôležitejšie, "aby sme držali pohromade". Americký prezident českého premiéra Petra Fialu a ďalší ubezpečil, že princíp kolektívnej obrany NATO je pre neho "posvätným záväzkom", a ocenil ich reakciu na ruskú agresiu.
Fiala po rokovaní uviedol, že hodnota vojenskej pomoci Ukrajine od českej vlády sa od vlaňajšieho februára vyšplhala na desať miliárd korún. Podľa poradcu pre národnú bezpečnosť Tomáša Pojara poslal zbrane a vybavenie za ďalších 30 miliárd korún český obranný priemysel.
Vo výpočte vojenskej pomoci Ukrajine z prostriedkov českého štátu i komerčných subjektov spomenul Fiala 89 tankov, 226 obrnených vozidiel a 38 húfníc, pričom zhruba tretina týchto dodávok pochádza z armádnych skladov. Z nich bolo odoslaných Kyjevu tiež šesť systémov protivzdušnej obrany a štyri vrtuľníky.
Lídri B9 v spoločnom vyhlásení prijatom vo Varšave sľúbili, že podpora Kyjeva bude pokračovať "tak dlho, ako to bude potrebné". Rusko v deklarácii označili za priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO a dodali, že spojenci plánujú posilňovať vojenskú prítomnosť na východnom krídle aliancie.
Biden sa k tomuto bodu podrobnejšie nevyjadril a krátko po dnešnom rokovaní z poľskej metropoly odletel. Do Spojených štátov sa vracia po troch dňoch, ktoré zahŕňali aj do poslednej chvíle utajenú cestu do Kyjeva či prejav vo varšavskom Kráľovskom zámku, v ktorom americký prezident vyzdvihoval jednotu spojencov Ukrajiny a vyhlásil, že tam Rusko nikdy nezvíťazí.
Ruský prezident Vladimir Putin medzitým v Moskve prijímal najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Ia a v utorkovom prejave oznámil, že Moskva pozastavuje účasť na zmluve Nový ŠTART obmedzujúcej počet jadrových hlavíc a ich nosičov v ruskom a americkom arzenále. Biden sa dnes pri príchode na rokovanie vo Varšave prvýkrát k veci verejne vyjadril a v stručnej reakcii na novinársky otázku uviedol, že Putin urobil veľkú chybu.
Moskva tvrdí, že mieni aj pri neúčasti na zmluve limity dohodnuté v roku 2010 dodržiavať. Mnohí komentátori však podotýkajú, že pre Spojené štáty teraz bude zložitejšie rešpektovanie dohody overovať.
