Inštinktívnou reakciou v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí veria konšpiračným teóriám, často býva snaha o vyvracanie ich presvedčenia faktami alebo autoritatívne oznamovanie informácií. Priama konfrontácia však funguje len málokedy. Konšpiračné teórie sú presvedčivé a väčšinou mieria na emócie a pocit osobnej identity.
Aj keby sa vám vyvrátenie konšpiračných teórií podarilo, je ťažké udržať krok s tým, ako rýchlo sa objavujú a šíria. Štúdie z roku 2015 a 2016 napríklad ukázali, že šíritelia konšpiračných teórií o víruse zika na twitteri počtom dvakrát prevyšovali tých, ktorí sa dané teórie snažili vyvrátiť, píše portál The Conversation.
Ľudia, ktorých konšpiračné teórie priťahujú, sa snažia uspokojiť tri základné psychologické potreby. Chcú viac istoty, cítiť kontrolu a udržať si kladný obraz seba samých a skupiny, do ktorej patria. Tieto potreby sú obzvlášť nenaplnené v časoch krízy, napríklad pri pandémii covidu-19, kedy sa snaha porozumieť svetu okolo stáva o to naliehavejšou.
Lenže konšpiračné teórie tieto potreby nielenže neuspokoja, ale môžu v ľuďoch prispieť k pocitu neistoty a úzkosti. Podľa štúdie zverejnenej na webe vedeckého časopisu Personality and Social Psychology Bulletin v roku 2021 navyše neovplyvňujú len stav mysle, ale aj správanie.
Napríklad ľudia, ktorí na základe konšpiračných teórií zameraných proti očkovaniu uviedli, že veria, že farmaceutické spoločnosti zatajujú nebezpečenstvá spojené s vakcínami, po mesiaci mali nielen ďalej negatívny postoj voči očkovaniu, ale aj zvýšený pocit bezmocnosti. So zástancami konšpirácií je práve preto dôležité viesť dialóg.
Sila spoločenských noriem môže byť v obmedzovaní vplyvu konšpiračných teórií jedným z dôležitých nástrojov. Ľudia preceňujú ako veľmi ostatní podobným teóriám veria, čo prispieva k ich vlastnej zraniteľnosti voči konšpiráciám. Podanie informácií o tom, čomu ľudia naozaj veria, môže túto mylnú predstavu vyvrátiť. Pri vzorke dospelých v Británii sa takto podľa štúdie z roku 2021 podarilo oslabiť vyhranenosť voči očkovaniu založenú na konšpiráciách.
Spôsob, akým ľudia premýšľajú o kontrole, môže podľa výskumov znížiť pravdepodobnosť, či sa ku konšpiračným teóriám priklonia. Jedinci zameraní na dosiahnutie cieľov považujú konšpiračné teórie za menej príťažlivé oproti ľuďom fixovaným na ochranu toho, čo už majú. Autori štúdie z roku 2018 tvrdia, že sústredenosť na utváranie vlastnej budúcnosti podporuje pocit kontroly, čo znižuje náchylnosť ku konšpiráciám.
Nasledujúce kroky podložené vedeckým výskumom vám môžu pomôcť v náročných rozhovoroch s ľuďmi, ktorí podobným teóriám veria:
Otvorený prístup sa zakladá na kladení otázok a počúvaní a prispieva k porozumeniu druhej strane. Pozorne počúvajte a vyhnite sa obhajovaniu vlastných názorov. Skúste sa opýtať na nasledujúce otázky: Kedy si tomu začal alebo začala veriť? Ako ťa to ovplyvnilo po psychickej stránke? Čo ti tento názor ponúka?
Aby ste podporili vlastnú empatiu, skúste sa zamerať na to, čo psychológovia nazývajú konverzačnou vnímavosťou. Tá môže preklenúť priepasť medzi názormi, ktoré každý z vás zastáva. Hovorte veci ako napríklad: Rozumiem, že... Myslíš tým, že...? Aký z toho máš pocit? Povedz mi viac o... Počúvam. Ďakujem, že mi to hovoríš.
Apelujte na hodnotu kritického myslenia. Ak sa človek, s ktorým sa bavíte, sám vníma ako kriticky zmýšľajúci, snažte sa zamerať na hlbšie preskúmanie konšpiračnej teórie ako takej. Na porovnanie a zváženie všetkých dostupných dôkazov.
Skúste poukázať na to, že konšpiračné teórie nie sú také bežné, ako si ľudia myslia. Prehodnotenie sociálnych noriem môže prispieť k uspokojeniu potreby chrániť skupinu, s ktorou sa človek stotožňuje.
Povzbuďte ich, aby sa sústredili na budúcnosť a aby vložili energiu do oblastí svojho života, v ktorých pociťujú väčšiu kontrolu.
Hoci tieto konverzácie môžu byť náročné, sú dôležité. S empatickým, chápavým a otvoreným prístupom si získate dôveru. Tá je podľa výskumov okrem iného dôležitým faktorom v prevencii radikalizácie.
