Švédsky premiér Ulf Kristersson pri dnešnej návšteve Kyjeva nevylúčil dodanie švédskych stíhačiek Jas-39 Gripen Ukrajine. Na prípadnom kroku sa ale podľa neho musí podieľať medzinárodná koalícia, vyhlásil podľa ukrajinskej agentúry Unian Kristersson.
"Nevylučujeme to... Ale zároveň musíme priznať, že musí byť vytvorená medzinárodná koalícia, ktorá podnikne konkrétne kroky," povedal Kristersson v ukrajinskej metropole. Dodal, že Švédsko urobí na podporu Ukrajiny všetko, čo bude v jeho silách, ale nechce ohroziť možnosť svojej vlastnej obrany. Štokholm vlani, po ruskej ozbrojenej agresii voči Ukrajine, zmenil svoju dlhoročnú politiku a Švédsko spoločne s Fínskom požiadalo o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vstup, ktorý musia schváliť všetci súčasní členovia, však skomplikoval trvajúci turecký odpor, kladne sa zatiaľ nevyjadrilo ani Maďarsko.
Kyjev v poslednom čase na svojich spojencov nalieha, aby mu dodali moderné stíhačky, ktoré sú podľa neho vzhľadom na ruskú prevahu vo vzduchu nevyhnutné. Západ sa ale zatiaľ dodávky bojových lietadiel zdráha prisľúbiť.
Dodanie amerických stíhačiek F-16, ktoré sú v ukrajinskom hľadáčiku, pripustila tento týždeň holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, zároveň ale uviedla, že Holandsko chce ich prípadné vyslanie na Ukrajinu najprv prerokovať s USA. Americký minister obrany Lloyd Austin nechcel po utorkovom stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu poskytnutie týchto stíhacích lietadiel komentovať.
Popri Švédsku využívajú stíhačky Gripen vyrábané spoločnosťou Saab v Európe tiež armády Českej republiky a Maďarska. Jeden stroj lieta tiež vo Veľkej Británii. České letectvo dostalo gripeny do prenájmu v roku 2005 a bude ich používať najmenej do roku 2027. Hoci sa o gripene bežne hovorí ako o švédskom lietadle, na jeho vývoji a predaji vo svete sa podieľala tiež britská zbrojovka BAE Systems (niekdajšia British Aerospace).
