Obavy z nepredvídateľných následkov pandemickej krízy, ktorá začiatkom dekády zúrila v plnej sile po celom svete, dotlačili vládu k nevídanému zadlžovaniu krajiny. Verejný dlh za rok 2021 presiahol úroveň 62 percent hrubého domáceho produktu a bol tak najvyšší v histórii Slovenska. Po covide prišla vojna na Ukrajine a štátnu kasu zase „vyciciava“ inflačná kríza. Boj proti nej drží štátnu sekeru okolo úrovne 60 percent HDP. Ekonómovia pri nej dvíhajú varovný prst a upozorňujú, že investori nás vnímajú ako menej zodpovedných, čo premietajú do rizikových prirážok pri pôžičkách. To však nie je jediný vplyv. Blíži sa totiž chvíľa, keď sa toto zvyšovanie dlhu vláde vypomstí ešte viac.
Dôvodom je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit pre výšku dlhu verejnej správy alebo takzvanú dlhovú brzdu. Ide o systém sankčných a korekčných mechanizmov na zamedzenie nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. Obsahuje pásma, po ktorých prekročení musí vláda pristúpiť k určeným opatreniam.
Nová vláda má z dosahov ústavnej brzdy výnimku na dva roky. Tá však uplynie v máji. Napríklad dlh vo výške 50 až 52 percent HDP znamená, že ministerstvo financií musí viazať tri percentá výdavkov aktuálneho štátneho rozpočtu a vláda či samosprávy musia na budúci rok schváliť rozpočty bez medziročného náras...
