Bývalá koalícia našla 90 poslancov, ktorí odhlasujú predčasné voľby. Konať sa majú až posledný septembrový deň, desať mesiacov tak budeme mať vládu bez dôvery. Politológ Jozef Lenč tvrdí, že celá situácia je bizarná až pitoreskná.
„Keď majú 90 hlasov, očakáva sa, že sa budú snažiť dovládnuť a nie dláždiť si cestu k predčasným voľbám,“ dodáva s tým, že ide čisto o politické rozhodnutie. Je však otázne, komu to reálne pomôže a komu, naopak, uškodí. Skloňuje pritom vznik nových strán či delenie OĽANO.
„Predlžovanie agónie, pretože tá vláda bude v agónii, bez podpory národnej rady im môže v konečnom dôsledku uškodiť.“ V prieskume agentúry AKO sa pritom 57,7 percenta opýtaných vyjadrilo, že predčasné voľby chcú v júni. S týmto termínom nesúhlasia len voliči OĽANO či mimoparlamentné KDH a Progresívne Slovensko.
Lenč rozumie tomu, prečo sa prezidentka nehrnie do vytvorenia vlastnej vlády a je ochotná akceptovať zotrvanie súčasnej vlády až do septembrového termínu. Tvrdí, že pritom musí myslieť aj na svoju politickú budúcnosť a pokiaľ by sa strany dohodli na septembri, s čím by ona nesúhlasila, musela by vymenovať úradnícku vládu, ktorá by za všetko zodpovedala aj bez dôvery, alebo nedostáť svojho slova, čo by súperi využili v kampani.
Vysvetľuje, že referendum bolo skôr o Robertovi Ficovi či vláde, ako o otázke, ktorá bola reálne položená. Vychádza aj z prieskumov a vyjadrení voličov ktorí tvrdili, že na plebiscit nejdú, pretože nechcú podporovať „Ficove referendum“.
Otázne ostáva, či percentá v referende naznačujú aj možnosti Smeru vo voličskom rozpínaní. „Peter Pellegrini viackrát zaspal, čo sa týka vedenia kampane a úspechu v budúcich voľbách. Urobil niekoľko chýb, ktoré sa s ním postupne vlečú.“ Dodáva, že Hlas síce má najlepšie preferencie, ale keďže jediný, kto viedol kampaň v prípade referenda, je Smer, tak práve oni sa môžu viezť na jeho vlne.
„Ak to dokážu zúročiť natoľko, že si ho privlastnia, prípadne dokážu presvedčiť ľudí, že oni sú tým hlasom, ktorí bude v politike realizovať to, čo voliči chcú, a teda zbaviť sa koalície, a Hlas bude nepočuteľný, tak sa to Smeru môže vyplatiť.“
Dodáva, že nakoniec to môže skončiť tak, že to nebude Peter Pellegrini, kto bude zostavovať koalíciu, ako to mnohí očakávajú, ale opäť Robert Fico. A ako je toto možné, keď pred pár rokmi končil v pozícii premiéra na tlak verejnosti? Lenč odpovedá, že ide o kombináciu krátkej pamäti a zlé robenie politiky vládnou koalíciou. Dodáva, že strana Hlas robí veľa chýb.
„Môžeme povedať, že je tu možnosť, že SaS bude mať pri voľbách problém prekročiť päťpercentnú hranicu,“ myslí si o bývalej koaličnej strane. Zároveň dodáva, že vznikajú nové projekty, ktoré stranu môžu ohroziť.
Vyjadril sa aj k odchodu ľudí z klubu a hnutia OĽANO, keď odchádza skupina vedená ministrom vlády a členom predsedníctva, skloňuje sa rozpad. V tomto prípade však tvrdí, že hnutie má s odchodmi dlhodobé skúsenosti a Matovič ďalej pokračoval s novými tvárami.
„Ak si myslia, že jeden plus jeden rovná sa dvom, mýlia sa,“ hovorí o nápade, že Eduard Heger odíde a pozbiera voličov, ktorí od hnutia odišli. Bez toho, aby sa lídri medzi sebou vymedzili, to nepôjde. „Uvidíme aký to bude neúspech, až keď sa rozdelia. Ale osobne si myslím, že to bude neúspechom buď pre jedného alebo v opačnom prípade pre obe strany,“ dopĺňa.
Politológ sa vyjadril aj k Modrej koalícii a tomu, či sa pozeráme na niečo podobné ako v roku 1998. Tvrdí, že nejde o rovnakú situáciu a strany idú aj proti Matovičovi, aj proti Ficovi, prípade proti Pellegrinimu. Dopĺňa, že doba sa zmenila a už nie je rok 1989. Neznamená to však, že výsledok bude rovnaký.
