Spojené štáty 8. novembra čakajú voľby, ktoré sa konajú v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Hlasovať sa bude o zložení celej Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu, a tiež o guvernéroch 36 štátov a troch teritórií. Prieskumy naznačujú, že demokrati môžu prísť o kontrolu nad oboma kongresovými komorami. To by malo zásadný dopad na schopnosť demokratického prezidenta Joea Bidena presadzovať zákony a zároveň by to mohlo priamo ovplyvniť, či sa republikánsky exprezident Donald Trump rozhodne o dva roky opäť kandidovať na post šéfa Bieleho domu. Otázne tiež je, ako by prípadná prevaha republikánov v Kongrese ovplyvnila americkú vojenskú pomoc Ukrajine.
Tento rok priniesol ruskú vojnu proti Ukrajine, v Spojených štátoch naďalej dochádza k častým útokom strelnými zbraňami, na hranicu medzi USA a Mexikom prišiel rekordný počet utečencov a migrantov a americký najvyšší súd zrušil celoštátne právo na potrat. To všetko patrí medzi kľúčové témy blížiacich sa volieb.
Najväčšie obavy však Američanom podľa nedávneho prieskumu Reuters/Ipsos robí inflácia a stav ekonomiky. Kým demokrati infláciu pripisujú ruskej vojne na Ukrajine či problémom v dodávateľskom reťazci súvisiacim s pandémiou covidu-19, republikáni tvrdia, že za infláciu môže Bidenova politika a súvisiace výdavky.
Voľby navyše prichádzajú v čase, keď sú Spojené štáty najviac politicky polarizované za posledné desaťročia. Demokratov vedený osobitný výbor Snemovne reprezentantov už viac ako rok vyšetruje okolnosti násilného vpádu Trumpových stúpencov do sídla Kongresu 6. januára 2021. Októbrový pokus o útok na demokratickú šéfku Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovú, pri ktorom sa do jej domu v San Francisku vlúpal muž vyzbrojený kladivom a napadol jej 82-ročného manžela, prehĺbil obavy z politického násilia pred voľbami.
Američania budú hlasovať o obsadení všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a o 35 zo 100 kresiel v Senáte. Médiá s odvolaním sa na minulé prezidentské voľby pripomínajú, že oficiálne výsledky všetkých súbojov nebudú známe počas volebnej noci, pričom poukazujú okrem iného na množstvo ľudí, ktorí hlasujú v predstihu či korešpondenčne alebo všeobecnejšie na skutočnosť, že voľby v USA sú na rozdiel od mnohých iných krajín značne decentralizované.
Po tom, čo americký najvyšší súd v júni zrušil ústavné právo na potrat zvrátením takmer 50 rokov starého precedenčného verdiktu z kauzy Roeová vs. Wade, prieskumy predpovedali, že by si demokrati mohli zachovať väčšinu v snemovni. V nasledujúcich mesiacoch však republikáni podľa prieskumov začali náskok sťahovať. Podľa analytického webu FiveThirtyEight je teraz zhruba 80-percentná pravdepodobnosť, že väčšinu v Snemovni reprezentantov získajú republikáni.
Tesnejší súboj sa očakáva o Senát, kde má každý z 50 štátov USA dvoch zástupcov. Pozornosť sa upiera na hŕstku kľúčových štátov, najmä Arizonu, Nevadu, Georgiu a Pensylvániu, kde sa predpokladá tesný výsledok. Demokrati pritom potrebujú zvíťaziť najmenej v troch z týchto štyroch hlasovaní, aby si zachovali kontrolu nad Senátom. Republikáni to majú o niečo jednoduchšie, pretože potrebujú vyhrať v dvoch z týchto štyroch hlasovaní do Senátu, uvádza web televízie CNN.
Denník Financial Times píše, že hoci väčšina prieskumov predpovedá víťazstvo republikánov v oboch komorách, je možné, že americkí tvorcovia prieskumov sa vo svojich modeloch snažia kompenzovať skutočnosť, že v minulosti podcenili účasť republikánskych voličov.
Priebežné voľby sú predovšetkým označované za referendum o prezidentovi. Biden doteraz presadzoval nové zákony o ochrane klímy, kontrole zbraní alebo o infraštruktúre a investíciách, čo sa mu darilo vďaka tesnej demokratickej väčšine v Kongrese. V záverečnej fáze kampane sa však na popularite prezidenta prejavuje vysoká inflácia a obavy Američanov o stav ekonomiky.
Ak by jednu z komôr Kongresu ovládli republikáni, mohli by blokovať schvaľovanie demokratmi predkladaných zákonov, čo by vytvorilo patovú politickú situáciu. Volebný neúspech demokratov by zároveň mohol byť interpretovaný ako Bidenova slabosť a mohol by obnoviť výzvy, aby v najbližších prezidentských voľbách v roku 2024 súčasný šéf Bieleho domu prenechal demokratickú kandidatúru niekomu inému, píše spravodajský web BBC.
Bývalý republikánsky prezident Trump, ktorý stále nepravdivo tvrdí, že v minulých prezidentských voľbách zvíťazil, nedávno vyhlásil, že "pravdepodobne bude musieť" znovu kandidovať na prezidenta. Svojou podporou pomohol v republikánskych primárkach k získaniu nominácie do Senátu viacerým kandidátom, ktorí nepatria medzi tradičných republikánskych politikov.
Ide napríklad o niekdajšiu hviezdu amerického futbalu Herschela Walkera v Georgii, slávneho televízneho doktora Mehmeta Oza v Pensylvánii a v Ohiu o J.D. Vance, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti ako autor knihy "Hillbilly Elegy" (Americká elégia), ktorá rozpráva o jeho spomienkach na detstvo v Apalačskom pohorí. Ak budú títo kandidáti v nadchádzajúcich voľbách úspešní, posilnilo by to Trumpovu pozíciu pred prezidentskými voľbami. Ich neúspech by naopak hral do kariet Trumpovým straníckym rivalom.
Americké priebežné voľby sa však netýkajú len domácej politiky, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zásadnou otázkou je, ako by republikánsky volebný úspech ovplyvnil americkú vojenskú pomoc Ukrajine. Podľa nedávneho prieskumu si takmer tri štvrtiny obyvateľov myslia, že by USA mali pokračovať v podpore Ukrajiny. Niektorí republikáni však naznačili, že by sa pomoc Ukrajine v prípade republikánskeho volebného víťazstva skomplikovala.
Žiadna iná krajina neposlala Kyjevu viac zbraní, munície, vojenského vybavenia a peňazí ako Spojené štáty. Podľa odborníkov zohrali rozsiahle dodávky amerických zbraní rozhodujúcu úlohu v doterajších vojenských úspechoch ukrajinských síl. Ak by USA poskytli podstatne menej prostriedkov, mohlo by to zvrátiť priebeh vojny v prospech Ruska. Zároveň by zníženie americkej pomoci mohlo viesť aj ďalšie krajiny k podobnému kroku.
V polovici októbra líder republikánskej menšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy naznačil, že by republikánmi kontrolovaný Kongres mohol pomoc Ukrajine zbrzdiť. "Nemyslím si, že ľudia budú v čase recesie sedieť a vypisovať Ukrajine bianko šek," uviedol. Zároveň nie je jediným republikánom, ktorý vyjadril podobný názor. Napríklad senátor za štát Missouri Josh Hawley v máji vyhlásil, že rozsiahla pomoc Ukrajine nie je v americkom záujme a že umožňuje Európe žiť na cudzí účet.
Biden ostro kritizoval McCarthyho výrok ohľadom pomoci Ukrajine. Podľa prezidenta republikáni nechápu, aký vážny problém by blokovanie pomoci Ukrajine predstavovalo. "Ide o viac ako o Ukrajinu. Ide o východnú Európu. Ide o NATO, "vyhlásil. V zahraničnej politike má americký prezident pomerne voľnú ruku. Keď však ide o peniaze, ako v prípade pomoci Ukrajine, závisí od schválenia prostriedkov Kongresom.
Najvyšší republikán v hornej komore Kongresu Mitch McConnell sa po McCarthyho vyhlásení snažil rýchlo objasniť, že v Senáte nehodlá blokovať pomoc Ukrajine. Je podľa neho v americkom národnom bezpečnostnom záujme dať jasne najavo, že štáty ako Rusko alebo Čína nemôžu anektovať menších susedov.
Vo všeobecnosti by však pre Bidena mohlo byť ťažšie a politicky drahšie udržať po voľbách pomoc Ukrajine na súčasnej úrovni. Pozorovatelia očakávajú, že by sa mohol preventívne pokúsiť presadiť vyššiu sumu pre Kyjev ešte pred koncom roka, teda pred januárovým zasadnutím nového Kongresu.
