Ako akademici, ale hlavne ako občania štátu s demokratickým zriadením považujeme slobodu prejavu za kľúčový pilier demokracie; za nástroj s transformačným potenciálom, ktorý môže zaručiť emancipáciu občanov. Obzvlášť alarmujúce je, ako túto slobodu a spolu s ňou aj našu demokraciu obmedzujeme pod zámienkou práve slobody a demokracie, ktoré sú vo veľkej miere v našej spoločnosti nepochopené alebo nesprávne prezentované. S ohľadom na nedávne udalosti, týkajúce sa Attilu Végha a Jasminy Alagič, ktorí prišli o spoluprácu s korporátnymi partnermi kvôli svojim politickým názorom, vidíme v týchto prípadoch príležitosť na analýzu a definíciu slobody prejavu v demokracii, a ilustrovanie prípadu ústupu demokracie a nástupu neofeudalizmu, ktorý sa zakráda do spoločnosti v korporátnych praktikách.
Attila Végh, boxer, známy aj na sociálnych sieťach, sa pred voľbami vyjadril, že bude voliť Petra Pellegriniho. O niekoľko dní neskôr nasledovala odpoveď zo slovenskej pobočky Renault, s ktorou spolupracoval, a to taká, že automobilka už s ním nechce spolupracovať, pretože športovec porušil zmluvu, v ktorej údajne korporátu sľúbil apolitickosť.
Arttila-Vegh-foto-Attila-Vegh-Store
Promo článek:
Promo článek
číst dál
