Spoločné víťazstvo, spoločná zodpovednosť: Čo Európe pripomína porážka nacizmu
Signatári sú veľvyslanci Albánska, Belgicka, Bulharska, Cypru, Českej republiky, Čiernej Hory, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Kanady, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Severného Macedónska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Talianska.
Dnes si pripomíname porážku nacistického Nemecka – moment hlbokého významu pre nás všetkých.
Ako veľvyslanci si plne uvedomujeme, že tento deň nie je len pripomienkou vojenského víťazstva, ale predovšetkým poctou obrovským obetiam tých, ktorí vo vojne položili svoje životy, a hodnotám, za ktoré bojovali – hodnotám, ktoré musíme chrániť aj dnes.
Porážka nacistického fašizmu v Európe bola spoločným úspechom spojencov. Žiadna krajina si nemôže nárokovať monopol na toto víťazstvo ani sa nijaký štát nemôže označovať za jediného osloboditeľa.
Neexistovala jediná armáda ani jediná národnosť, ktorá by porazila nacistický fašizmus. Bol to spoločný zápas, nesený mimoriadnym nasadením a obeťami miliónov ľudí – vojakov, námorníkov, letcov aj civilistov.
Mnohí si dnes pripomínajú mier, ktorý prišiel po druhej svetovej vojne. Je to úplne správne: mier bol vybojovaný ťažko a za strašnú cenu. A mier zostáva naším spoločným cieľom aj dnes, keď sa Ukrajina bráni proti agresívnej vojne rozpútanej Ruskom.
Dejiny druhej svetovej vojny nám pripomínajú, že ukončenie bojov a dosiahnutie mieru nie je to isté. Dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier je často ešte ťažšie, vyžaduje si väčšie odhodlanie a pokračujúce obete. To je lekcia, ktorú krajiny Európy poznajú až príliš dobre.
Odvaha tých, ktorí sa odmietli vzdať, ktorí si zvolili odpor a bojovali za slobodu, rezonuje naprieč generáciami. Ich príklad posilňuje naše odhodlanie postaviť sa aj dnes na obranu tých istých slobôd a podporovať tých, ktorí ich bránia – na Ukrajine aj inde.
Rovnako ako v roku 1945 platí aj dnes, že sloboda je najlepšie chránená a najistejšie dosiahnutá vtedy, keď držíme spolu ako spojenci. Nikdy nezabudneme, za čo vtedy bojovali a umierali. Ich pamiatku si nesieme navždy so sebou.