Kanada v EÚ? Znie to ako sci‑fi, no scenár už preniká do strategických úvah (ROZHOVOR)
Do akej miery je otázka možného vstupu do EÚ v Kanade predmetom širšej verejnej diskusie? Otvára ju vážne niektorá zo strán, je to téma, ktorá sa bežne objavuje v médiách, alebo ktorá rezonuje medzi bežnými ľuďmi?
Je férové povedať, že predstava vstupu Kanady do Európskej únie zostáva, aspoň zatiaľ, prevažne obmedzená na politické, akademické a expertné elity. Neexistujú výrazné dôkazy o tom, že by členstvo v EÚ bolo seriózne presadzované niektorou z hlavných kanadských politických strán, ani sa nestalo trvalou či dominantnou témou v hlavnom mediálnom diskurze. V tomto zmysle sa to stále viac podobá na strategický myšlienkový experiment než na konkrétny politický projekt.
Táto obmedzená verejná angažovanosť nie je prekvapujúca. Kanadské dejiny ukazujú, že aj pomerne skromné formy ekonomickej integrácie (napríklad diskusie o voľnom obchode v 80. rokoch) boli vysoko kontroverzné a politicky polarizujúce.
Plné členstvo v EÚ, ktoré by zahŕňalo rozsiahle právne, inštitucionálne a suverenitné dôsledky, by predstavovalo oveľa zásadnejšiu transformáciu. V súčasnosti sa zdá, že širšia verejnosť nemá veľkú chuť sa týmito komplexnými otázkami dlhodobo zaoberať.
Pohybuje sa teda celá táto kanadská debata zatiaľ čisto v abstraktnej rovine?
Nie, takéto hodnotenie by bolo zavádzajúce. To, čo sa zreteľne zosilnilo, je širšia a politicky relevantná diskusia o mieste Kanady vo svete. V kontexte rastúcej neistoty okolo jej dlhodobého vzťahu so Spojenými štátmi Kanaďania čoraz viac uvažujú o otázkach svojej orientácie, identity a medzinárodných partnerstiev. V tomto rámci sa Európa a Európska únia často uvádzajú ako normatívny referenčný bod.
V kanadskom verejnom diskurze možno pozorovať určitú náklonnosť k tomu, čo je vnímané ako európsky liberálny povojnový politický model: záväzok k demokracii, ľudským právam, sociálnej spravodlivosti, rozmanitosti a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. To sa nepremieta do konkrétneho dopytu po členstve v EÚ, ale vytvára to diskusný priestor, v ktorom je tesnejšie zbližovanie s Európou vnímané ako žiaduce aj uskutočniteľné.
V tomto zmysle sa myšlienka kanadského členstva v EÚ momentálne nachádza v akomsi medzipriestore. Nie je nateraz serióznym politickým scenárom v praktickom zmysle, ale ani nie je len odťažitým intelektuálnym cvičením. Skôr funguje ako symbolický a strategický horizont – taký, ktorý odráža hlbšie posuny v tom, ako Kanaďania začínajú prehodnocovať svoju geopolitickú orientáciu a väzby.
Ako si vysvetliť to, že obyvatelia Kanady vnímajú EÚ značne pozitívne a pomerne vysoká je aj podpora možného členstva?
V článku sa ešte dočítate:
– Ako to, že sa Kanaďania nechcú stať 51. štátom USA.
– Či by Európa mohla Ottawe plne nahradiť Ameriku.
– Prečo Brusel pôsobí menej hrozivo než Washington.
Dostupné pre predplatiteľov
Zostáva vám 73% na dočítanie.